Marek Šefčík

Už minule som tak sedel nad klávesnicou počítača a premýšľal som o tom, ako zaujať postoj k štrajku. Po chvíľke som to zabalil. Vŕtalo mi to neraz hlavou, že sa čas od času vyjadrujem k rôznym témam, ktoré sa dotýkajú tejto spoločnosti a teraz mám problém napísať pár slov k téme, ktorá sa týka priamo mňa. Je posledný termín pred tým, ako to celé vypukne a ja som sa odhodlal, že čosi “naťukám”.

Čítaj ďalej…

Ak pripadne 17. november na niektorý z pracovných dní, tak si každý všimne, že sa niečo “oslavuje”, že si niečo pripomíname, že je Deň boja za slobodu a demokraciu. Teraz? Teraz je sobota. Venujeme sa možno upratovaniu, azda niektorí športujú a určite sa vo večerných správach objaví zmienka o tom, že pred vyše dvadsiatimi rokmi tu vládla jedna strana, ktorej prekážali verejné prejavy kresťanstva, ktorej predstavitelia nás držali v pazúroch ostnatého drôtu, napusteného elektrickým prúdom a občas aj svištiacimi olovenými guľkami a brechotom vlčiakov. Áno, je reč presne o tých, ktorí bez váhania dokázali vykonštruovať politické procesy a rozsudky nad nevinnými ľuďmi, ktorých posielali do chládku na mnoho rokov, na doživotie a neraz sa s nimi vysporiadali rýchlejšie, ako by ktokoľvek čakal. Zniesli zo sveta za nič! Čítaj ďalej…

Fúka. Tomu sa nehovorí vetrík. Prichádza od severu. Žiadny teplý vetrík. Je to jeho surovejší brat. Že sfúkol plamienok? To je nič. Nevkusný, ľahký, plastový veniec prevrátil a preniesol k tretiemu susedovi. Aj kahance poprevracal. Plastové s ľahkosťou, sklenené s menšou námahou. A pozval si na pomoc aj kamaráta. Zo šedej plachty na nás prská, pľuje. Čítaj ďalej…