Marek Šefčík

Keď sa v auguste 2009 ženil môj brat, na tej svadbe som zažil niečo, na čo budem spomínať ešte veľmi, veľmi dlho. Moja, vtedy 94 ročná, prababka tam sedela a debatovala s okolosediacimi. Prišiel som za ňou a požiadal ju o tanec. “Ach Marek!? Ta co ši šaľeny? Dze ja už vladam?” “Ľem poce!” Asi tak nejak prebiehala komunikácia medzi tanečníkmi pred tancom. Nabrala silu, nechala palicu bokom a predsa sa postavila a vykročila spoza stolov ku mne. Potešil som sa. Tancovali sme len dve, tri minuty, ale videl som na nej, že je šťastná, a že aj keď s problémami, aj tak si to užila. A priznávam, že aj ja. Zatancovať si takto sólo s najstaršou účastníčkou svadby, s mojou prababkou, bola pre mňa česť. Čítaj ďalej…

“Za co, Pane Bože, za co, trestáš tento prostý lid?” pýta sa Tomáš Klus v jednej zo svojich piesni. V tej istej skladbe ešte vysvetľuje čo má na mysli, keď dodá – “… zas štyri roky v prdeli…”. No nie Pán Boh, ale ten jednoduchý, prostý ľud sa vytrestal sám. Vlastnou voľbou. A nie na štyri roky, ale na omnoho dlhšie obdobie… Čítaj ďalej…

Keď som pred mesiacom písal ostatný článok, vedel som, že sa chcem týchto aktivít na istý čas vzdať. Nie preto, že by nebola slina, práve naopak – skutočne bolo o čom. Ale chcel som sa chvíľu odmlčať. Ako učiteľ mám prázdniny (dovolenku). Keďže manželka pracuje a nevymýšľali sme žiadne prázdninové tábory pre deti, som s nimi a snažím sa im venovať. Druhý a tretí júlový týždeň sme prežili pri rodine, ktorú máme na východe Slovenska. Odvtedy sme doma. Varím a vymýšľam program pre deti. Cyklovýlety máme veľmi radi, občas si ideme s priateľmi zahrať futbal, ale najväčší úspech majú u detí samozrejme návštevy kúpalísk… Troška sa vo mne prebúdzajú výčitky svedomia, že sa nie a nie dostať k písaniu záverečnej práce, ktorú po absolvovaní vzdelávania už treba konečne napísať. No tieto výčitky hneď uhasí myšlienka, že počas školského roka som nemal a ani nebudem mať na deti toľko času, koľko by som chcel. Čítaj ďalej…