Marek Šefčík

Bol som na „rodičku“. A sedel som teraz na tej druhej strane stola, ako rodič. Keď som tam šiel, už som bol pripravený na to, čo si vypočujem. Poznám svoje dvojčatá. Poukázaním na to, že je Oliver roztržitý a Marek pomalší, mi pani učiteľka nepovedala nič nové. Potešil som sa, keď povedala, že sú šikovní. A jedna vec bola ešte zaujímavá. Niekedy pred týždňom, či pred dvoma, dostal Marek funkciu. Bol týždenník. Zhostil sa toho tak, ako keby mu udelili vojenské povýšenie. Takého týždenníka ešte vraj učiteľka nezažila. Čítaj ďalej…

Niet štátneho sviatku, o ktorom by sa písalo a hovorilo viac, ako práve o tom dnešnom. 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Keď sa pozrieme okolo seba, ale aj na seba, vidíme, že ten boj neskončil. Stále bojujeme a stále za to isté. Za slobodu. Práve preto je dôležité hovoriť a písať o tomto boji. Mladí majú istú nevýhodu v tom, že režim spred 21 rokov nezažili, a preto si nedokážu dosť dobre vážiť slobodu. Na druhej strane nie sú zaťažení predrevolučným myslením, ktoré sa nám tu snažil niekto nadiktovať. Tí starší majú nespornú výhodu v tom, že si ešte živo pamätajú na krutú päsť pána Režima a môžu tak porovnávať. Naopak, oni sú tí, na ktorých vidno stopu neslobody  v ich uvažovaní. Čítaj ďalej…

Zrýchľujeme. Sme stále rýchlejší a rýchlosť nášho života neustále narastá. Informácie sa šíria rýchlosťou blesku, domácnosti, v ktorých chýba počítač, či televízor sú dnes už výnimkou. Žijeme dobu informácií, dobu, v ktorej pružnosť, rýchlosť odpovedajú na otázky úspešnosti v zamestnaní, ale i v mnohých oblastiach nášho súkromného života. Naše deti vedia omnoho viac, ako my v ich veku. Majú krúžky, športy, umenie, hudbu, navštevujú to i ono, tlačíme do nich kvantá vedomostí na osemročných gymnáziách, chceme z nich šikovnejších, vzdelanejších ako sme my sami… a oni stíhajú veľmi veľa. Aj my, ich rodičia sa snažíme stihnúť stále viac a viac. Čítaj ďalej…