Marek Šefčík

Na Anfield včera… (foto: eurozpravy.cz)

Ak povieme slovo futbal, tak musíme súhlasiť s tým, že zo športov je to jednoznačne najväčší fenomén. Po mnohých stránkach. Ak sa povie kolíska futbalu, vieme, že je ňou Anglicko. Tam sa to všetko zrodilo. Ak sa prenesieme do súčasnosti, tak mi môže niekto oponovať, ale myslím, že sa nepomýlim, ak poviem, že práve Anglická liga je tou najlepšou futbalovou ligou na svete. Fanúšikovské základne klubov, návštevnosť štadiónov, široká špička ligy, kvalita a vyrovnanosť družstiev a zápasov, krásny futbal…

Tou najstaršou futbalovou súťažou na svete nie je liga v Anglicku, ale Anglický pohár, tzv. FA Cup. Hrá sa vylučovacím KO systémom a v roku 1989 do jeho semifinále postúpil slávny Liverpool a za súpera dostal Nottingham Forest. V meste Sheffield, na štadióne Hillsborough, kde sa zápas mal hrať, bolo veľmi rušno. Angličania milujú futbal a fanúšikovia Liverpoolu nie sú výnimkou. Naopak, niekedy by skutočne potrebovali štadióny nafúknuť na väčšiu kapacitu, aby videli svoj milovaný klub v akcii. Aj vtedy prišli. A prišlo ich neuveriteľne veľa. Organizátori zápasu spravili chybu. A asi nejednu. Je tradíciou a z bezpečnostných dôvodov je to tak dobré, že fanúšikov jednotlivých klubov rozdelia. Nottinghamu pridelili tribúnu s kapacitou 21 000 miest a Liverpoolu tribúnu len s 14 600 miestami. Napriek tomu, že sa dopredu vedelo, že Liverpool bude mať viac fanúšikov. Prispeli k tomu aj ďalšie faktory, no asi 20 minút pred treťou, keď mal zápas začať, vznikla pri vstupe na Liverpoolsku tribúnu (Leppings Lane) obrovská tlačenica. Ľudia chceli stihnúť začiatok zápasu. Lenže cez turnikety to tak rýchlo nešlo. Navyše tam boli takí, ktorých vracali späť, pretože už nedostali vstupenky a tí sa nemohli cez dav pretlačiť. Bola ohrozená bezpečnosť a tak policajti otvorili aj východ, ktorý bol bez turniketov. Fanúšikovia sa valili nekontrolovateľne na už aj tak preplnené tribúny… Zápas začal a iba tí, priamo postihnutí blízko plota vedeli, že je zle.

Niet úniku… (foto: faneille.com)

Plot, ktorý oddeľoval tribúnu od hracej plochy neuhol a stále sa tlačiaci ľudia vzadu ani nemohli vedieť, čo sa dialo pri tom plote. Zúfalí fanúšikovia sa snažili vyliezť cez plot a z tlačenice uniknúť, niektorí prešli malou vyrazenou bránou v plote. Niektorí ľudia sa udusili, iní lapali ťažko po dychu… Pre niektorých skutočne nebolo úniku. Vyše 7 stoviek zranených, ale čo je horšie, 96 mŕtvych! Taká bola konečná bilancia tejto najväčšej katasrófy súvisiacej so športom. Nepozerá sa na to dobre, ale sú autentocké videá z tragédie a jej priebehu… Napríklad video UEFA

Neodvratná tragédia… (foto: dr.dk)

Uff. Možno si povieme – “Nešťastné klietky!” – ale tie boli zavedené zas kvôli bezpečnosti hráčov a sú využívané dodnes aj na našich štadiónoch…

Včera odohral hrdý, slávny FC Liverpool ligový zápas proti FC Chelsea. Do posledného miestečka obsadený štadión Anfield burácal a spieval, keď hráči vychádzali na trávnik. Bolo to nádherné. A potom, chvíľočku na to, nebolo počuť ani hláska. Uctenie si pamiatky 96 obetí spred 30 rokov. Hrobové ticho nútilo k myšlienke na krutú smrť 96-tich fanúšikov veľkoklubu a nabiehali zimomriavky. Sledoval som to v televízii a aj mňa samého prenikla zvláštna bázeň z toho, čo sa vtedy stalo. Potom sa znova štadión rozburácal a hral sa vynikajúci futbal za hlasitého povzbudzovania a chorálov. Po bezgólovom polčase Liverpool zlomil svojho súpera v druhej polovici zápasu dvoma rýchlymi gólmi… Všetci futbalisti odohrali zápas s čiernymi páskami na ruke.

Krutá daň spred 30 rokov vyvolala nutné úpravy bezpečnostných opatrení na štadiónoch a prísne úpravy pravidiel. Chválabohu. Futbal mám rád. Kedysi som si aj viac zahral, teraz som viac fanúšikom. Pre niektorých ľudí je futbal skutočne viac ako náboženstvo. Ľudský život je však vyššia hodnota a verím, že radosť, ktorú máme ako športoví fanúšikovia na celom svete, sa nebude meniť na obavy o vlastné zdravie či život…

Je mi ľúto tragédie z apríla 1989. Je mi ľúto tých ľudí, z ktorých mnohí boli mladí so životom pred sebou a podstúpili krutú smrť udusením. Som naopak rád, že si na tieto obete spomíname a že boli mementom, aby sa už nič podobné neopakovalo.

Týmto článkom by som tiež chcel, aspoň trošku, prispieť k tomu, aby sme boli k sebe ohľaduplnejší, aby sme sa jeden o druhého zaujímali a ani v metaforickom význame nespôsobili nikomu “udusenie”. Naopak, snažme sa iných vytiahnuť cez plot ťažkostí, ktoré ich dusia.

(foto: soccer.10ztalk.com)

Článok venovaný 96 obetiam z Hillsborough.