Marek Šefčík

Fanúšikovi fandiacemu našim hokejistom odľahlo. Po dramatickom víťazstve s Francúzskom si hokejisti po rokoch opäť vybojovali miestenku medzi osmičkou najlepších na Majstrovstvách sveta. Internet, televízne kanály a zajtra aj tlačené médiá budú informovať, chváliť, tešiť sa. Celý hokejový národ sa teší z úspechu, ktorý sa ešte môže dočkať nadstavby. Už vieme, že budeme mať súpera cvendžiaceho mena – Kanadu. Štvrtkové poludnie to bude na Slovensku “žiť”. Fandíme, myslíme na hokejistov, sme s nimi a budeme znova dúfať v “zlatý gól”…

Kdesi na opačnom konci sveta však máme bojovníka, ktorý nám v ostatnom období robí také dobré meno, ako žiaden iný športovec. Pri všetkej úcte k bojujúcim hokejistom, ak spraví povedzme Haščák hrubku v obrane, z ktorej padne gól do našej siete, môže to zaňho “vyžehliť” napríklad Radivojevič, ktorý trafí do súperovej siete dvakrát.

Tento náš reprezentant musí so zaťatými zubami po tvrdom páde do prachu zeme vstať, otrepať sa a aj napriek bolesti sám drieť až do konca. Mám na mysli Petra Sagana, cyklistu, ktorý zvíťazil silou vôle, vytrvalosťou a nezlomnou bojovnosťou v prvej etape pretekov okolo Kalifornie po tom, čo 10 kilometrov pred cieľom dostal defekt. Musel zamávať pelotónu, koleso vymeniť, šliapnuť opäť do pedálov, dohnať stratu a potom všetkých v cieľovej rovinke predbehnúť.

A čo sa udialo v druhej etape? Niečo, čo mu vynieslo prívlastok – Nezničiteľný, alebo aj Ironman. V druhej etape nepríjemne spadol. Pri páde si poranil nohu a ruku. Podľa vlastných slov sa snažil potom rukou trocha cvičiť, lebo cítil zo začiatku veľkú bolesť a mal podozrenie na vykĺbené rameno. No to sa nepotvrdilo, bolesť začala ustupovať a pokračoval teda ďalej. Samozrejme, že súperi mu unikali. Aby toho nebolo dosť, tak neskôr musel opäť, ako deň predtým, meniť koleso – ďalšia nechcená prestávka. A ako sa vysporiadal s touto situáciou? Ani teraz ho to nezlomilo. Noha, rameno, bolesti, porucha bicykla. Zaťaté zuby a ukážka sebazaprenia, vytrvalosti, cieľavedomosti, chuti víťaziť ho prihnali do cieľa. Nielenže sa na balík ostatných cyklistov dotiahol, ale on znova všetkým ukázal chrbát. Neuveriteľné.

Fandím hokejistom, nech o nich píšu, lebo sú dobrí a zaslúžia si to. Ale aspoň malou troškou chcem vložiť do mediálneho priestoru aj tento môj príspevok o mojom športovom hrdinovi týchto dní. “Peter, fandím(e) ti a ďakujeme za reprezentáciu a zviditeľnenie nášho Slovenska v svetovej cyklistike. Mimochodom, už teraz sa teším(e) na letnú Tour de France!”

Doplnenie (16.5.2012 13:50):

Teraz to bolo síce len o centimetre a bez pádov, ale predsa s etapovým vavrínom… fantázia!

Doplnenie (17.5.2012 20:10):

Štvrtú  takmer 210 kilometrovú etapu vyhral opäť Peter Sagan a celý cyklistický svet si jeho meno určite zapamätá, však Americkí komentátori 🙂 Dnes to bola Slovenská športová žatva, keď v Helsinkách naši hokejisti vyčarovali opäť raz zázračný postup do bojov o medaily keď zdolali Kanadu. Blahoželám. Všetkým.