Cítim sa bezmocný. Máme vládu, akú si zaslúžime. Vraj. Takí sme. Vyzerá to tak.

Smejú sa nám do ksichtu, hrajú sa na spravodlivých a pritom majú podobné vlastnosti vyoperované. Kradnú, napríklad, v priamom prenose. A najúžasnejšie na tom všetkom je, ako sa navzájom exemplárne trestajú. Nahrabú, nakradnú a keď im na to náhodou prídu, tak ich “chudáčikov” odvolajú z funkcií. No…to je taký trest, ako keby som ja kamarátovi šlohol nové auto a on mi povie, že si neželá, aby som mu bol na očiach, že už k nemu nemám chodiť na návštevy.

Dzurindove vlády mali toho na rováši tiež dosť. Keď Dzurindových úrodných 8 rokov pomaly končilo, mal som s istým vysokoškolákom (študoval právo) rozhovor na tému Dzurinda, Mečiar, Fico. Prečo tak kritizuješ Fica? – opýtal sa ma. Veď ešte nebol vo vláde, nemal možnosť ukázať, čo dokáže… – pokračoval. Keď splní čo i len desatinu z toho, čo sľubuje, bude to obrí krok vzad pre túto krajinu – oponoval som. Veľmi nerád to konštatujem, ale aj teraz sa potvrdzuje, že sme ho vládnuť pustiť nemali. Táto vládna komanda už “dokázala” viac než dosť.

Možno to beriem veľmi vážne, ale ja skutočne chcem, aby sme mali aj budúcnosť. Budúcnosť, na ktorú by sme sa mohli tešiť, budúcnosť, do ktorej moje deti privedú zodpovední a charakterní (aby som veľmi neidealizoval, tak aspoň zodpovednejší a charakternejší) ľudia na čele tohto štátu.

Opakujem – neviem ako vám, ale mne skutočne nerobí dobre ten politický bordel, čo tam vidím teraz – veď aj počas písania tohto článku som si musel odskočiť… 🙂