Home > rodinka > Tri stehy

Tri stehy

Oliver pred... (foto: Patrícia Fábiková)
“Marečku, keď si nechceš dať vytrhnúť ten zub, tak si ho vytrhni sám. Zaviaž si naň niť, opačný koniec o kľučku dverí a Václav nech dvere otvorí…” Takto mi, so štipkou humoru, vysvetľovala moja mama “najlepší” recept na trhanie mliečnych zúbkov. Aj som to vyskúšal. Ale keď brat otváral dvere, ja som sa furt pohol za nimi, takže niť sa nikdy nenapla. Mama mi zabudla povedať, že to chce aj kus odvahy, aby som zostal stáť ako stĺp. Tú som asi nemal, a tak to nevyšlo.

Približne v tom istom čase, keď som mliečne zúbky postupne odnášal do čistiarne (tak sa to u nás hovorievalo), sa naša mama s nami bláznila. Mala troch synov, ktorým sa bolo treba venovať (rozumej blázniť sa s nimi). Raz sme si vymysleli takú zábavku, že krížom cez manželské postele budeme robiť kotrmelce. Najskôr dopredu a potom vzad. Super. Zábava ako má byť. Pri kotúľoch vzad som sa rozhodol pre špeciálne číslo. Napokon sa ukázalo, že skutočne šlo o vyvrcholenie dňa. Zaumienil som si, že ja spravím naraz dva kotúle vzad. Prekvapil som mamu i seba. Prvý. V pohode. Druhý. Dlhý. Dopad mimo postele. Do ani nie metrovej uličky. Rovnováha v čudu. Za uličkou rebrový radiátor. A prásk. Tvrdá hlava, tvrdý radiátor. Mäkká hlava. Radiátor bez ujmy. Vzadu na hlave zárez jak po sekere. Lekárovi, ktorý mi to zošíval som vysvetľoval, ako sa mi to stalo. Zvalil som to na mamu. “Robili sme s mamkou kotrmelce…”

Dnes ma môj syn napodobnil. Ale on tieto nepríjemné zážitky skĺbil dohromady. Bleskovo trhal zuby a rozbíjal hlavu. Všetko bez pomoci druhej osoby.

Boli sme dnes na kúpalisku. Všetko bolo fajn, tobogany, voda, tepľúčko. Nálada gradovala. Až kým… Až dovtedy, kým ma neodvolali z bazénu s tým, že Oliver má rozbitú hlavu. Neviem dosť dobre plávať kraula, ale zapol som aj tie slabé propanbutánové motory a vyskočil som z vody ako šíp. Okolo Olivera publikum, nejaká teta sa ho snažila “upokojiť” tým, že mu začala vysvetľovať, že mu to budú musieť zošiť. Viac mu nebolo treba. Jeho hlasivky prepli ešte na vyšší stupeň. Vďaka pohotovému plavčíkovi mal Oliver obviazanú hrkálku snáď v priebehu dvoch minút a bol pripravený na prevoz do nemocnice. Za jeho stáleho skandovania, že “zošívať nie!” som sa obliekol, vzal som ho na krk a bežal s ním k autu. Ešte mi stihol ukázať aj zub, ktorý mu vypadol. “Pomaličky” sme sa autom presunuli na chirurgiu, kde mu to, ako ináč, zošili. Tri stehy. Pre istotu mu hrkálku ešte zröntgenovali. Pozreli sme si ako vyzerá jeho lebka a tu vylúdil zo seba konečne i prvý úsmev. Vrátili sme sa na kúpalisko k Milke, Markovi a Lianke. Ešte v aute mi rozpovedal, ako sa mu to stalo. “Odbehol som si na deku pre vodnú pištoľ. A keď som bežal k bazénom, nevšimol som si šnúrku medzi dvoma stĺpikmi…” On vpálil v plnej rýchlosti do asi pol centimetra hrubého lanka, ktoré je vo výške jeho úst. Ideálna výška na vytrhnutie ďalšieho zuba. Na líci mu ostal aj znak po tom lane, ale viditelnejší bol maličký kráter po zube. Dva predné horné už nemal, teraz sa mu tá pauza ešte zväčšila. Nohy bežali ďalej ale lanko vrátilo hlavu smerom vzad. Rovnováha v prdeli (pardón za výraz) a hlava na kameňoch. Ani jeho hlava nepreukázala väčšiu tvrdosť.  Povolila.

Oliver po...
Keď sme sa už poberali z kúpaliska domov bolo štvrť na sedem. A Oliver, ktorý sa potom s ofačovanou hlavou a ďalším vypľutým zubom iba čľapkal v plytkej vode, aby si nenamočil ranu, utrúsil – “Výborný výlet sme si urobili, mami, od rána do večera.”

Prišli sme domov, navečerali sme sa a toho špunta humor neopúšťal. “Oliver, vypi mlieko, umy si zuby a choď spať” povedal som mu. Na moje slová reagoval z fleku pohotovo a veľmi vtipne. Odpísal ma vetou: “Aké zuby?!”

Pamätám si, že sme sa s mamou ako malé deti neraz bláznili. Ale najlepšie mi utkveli v pamäti kotrmelce vzad.

Oliver si bude spomínať na to, ako kedysi s rodičmi chodieval na výlety a na kúpaliská. Ale myslím, že v top spomienkach bude figurovať i dnešný dátum. Je fajn, že sa nestalo nič horšie a je super, že ten malý Šefčík ani teraz nestratil humor.

Categories: rodinka Tags:
  1. Júl 14th, 2010 at 21:46 | #1

    Chlapec má tvrdý korienok. S jazvou bude zaujímavejší pre baby.

  2. Patrícia
    Júl 14th, 2010 at 22:49 | #2

    ……Úsmev pred aj po….. 🙂

  3. Júl 14th, 2010 at 23:10 | #3

    No že ja som tam dneska nebol a tak soms našu Catherine mal nutkanie ist :))

  4. Marek Šefčík
    Júl 14th, 2010 at 23:55 | #4

    mio, mal si dat na to nutkanie. myslim, ze vcera milka spominala lubke, ze ideme… bolo super. najtazsou ulohou bolo poobliekat lianku pred cestou domov. ta by tam behala po tych dekach s holou prdilkou asi este doteraz 🙂

  5. Júl 15th, 2010 at 23:37 | #5

    Vdaka za clanok ,hovori sa tomu dve muchy jednou ranou, zuby narastu , horsie je to s hlavou. Vidiet to na tych co kedysi spadli( na hlavu) cca 40% volicov a dnes volia SLOPU, VOLODU a ROBINKA. To len na odlahcenie. Prajem menej vybitych zubkov a ziadne trzne rany na hlave a hlavne nie na dusi. Pozehnany vecer prajem celej rodinke.

  6. judita
    Júl 26th, 2010 at 10:07 | #6

    Tak to som prekvapená,akýchto tvrdých chlapov majú Šefčíkovci, určite sa im to zíde v dnešnom tvrdom svete,ale úprimne, je mi Olivera ľúto,lenže on je fakt nielen super chalan,ale aj riadny diplomat,keď vás tak potešil, že to bol super výlet!Prajem už len príjemné zážitky počas prázdnin!

  1. No trackbacks yet.