Thomas
Kráčali sme po raji. Bolo nás viac, ale my dvaja sme šli spolu. S otcom. Zhovárali sme sa tak, ako už mnoho ráz predtým a verím, že ešte na nejeden rozhovor zostal čas. Chvíle s rodinou, keď sme spoločne na turistike, sú pre mňa niečim výnimočným. Neviem to presne opísať, ale tam, v nádhernej prírode, na skalách tatranských hrdých štítov alebo v čistej prírode kráčajúc po potôčikmi lemovaných turistických chodníkoch v Slovenskom raji, tam cítim niečo neopakovateľné. A ak sú tam okrem mojich detí a manželky aj moji rodičia, je to o to silnejšie.
Nesúhlasím s otcom v niektorých, nepodstatných, veciach. Ale obaja vieme, že si rozumieme veľmi dobre. Zhodneme sa v toľkých veciach, že sa to zdá až neuveriteľné… Bol 8 rokov poprevratovým starostom v obci s takmer tisíckou obyvateľov. Vtedy v 89-tom bol šťastný. Videl som to na ňom. Mal v očiach obrovskú nádej. Tešil sa na zmenu. Videl som však aj jeho sklamania… Môj otec bude mať o pár dní 66 rokov. Má jasnú myseľ, neberie žiadne lieky, teší sa zo života, je aktívny, veľa číta, stále sa chce učiť nové veci.
Aj sme si zaspievali pri zostupe do dolín pár pesničiek. Dvojhlasne. Bavili sme sa o rodine, ako zvládať problémy, ako sa k nim postaviť, o vzťahoch, o šachu, o zložitej pozícii funkcionárov dobrovoľníkov v kluboch, ktorú obaja zastávame a aj o politike. Začali sme hovoriť o Henrichovi VIII. Sú ľudia, ktorých opantá moc tak, že im švihne. Prepne im v hlave a začnú si o sebe myslieť čudné veci. Doslova nevedia čo od rozkoše. Kráľ Henrich VIII. bol toho príkladom. Chcel anuláciu svojho manželstva, čo mu u pápeža nevyšlo. Nechal si schváliť zákon, ktorým sám seba postavil do čela anglickej cirkvi a odtrhol ju od rímskokatolíckej. Tak vznikla anglikánska cirkev. Proste, začal si robiť čo chcel, pretože si myslel, že si môže dovoliť všetko. Mal však kancelára. Šikovného právnika a filozofa, ktorého si sám vybral. Veriaci muž, ktorý bol verný svojim zásadám a pravde. Nepodporil kráľa v jeho snahe o anuláciu manželstva a odmietol proti svojmu svedomiu, aj keď ho nútili a väznili, podpísať prísahu o vernosti kráľovi ako hlave cirkvi. Kráľ, opantaný mocou, nechcel počuť pravdu. A jeho kancelár Thomas More sa takto stal nepohodlným a bol, za vernosť svojmu svedomiu, sťatý.
Otcovi sa páči jeho príbeh. Povedal mi, … keď došla za ním do väzenia jeho dcéra, povedal jej toto: “Správnemu chlapovi neublíži, ani keď mu hlavu zotnú.”
Nádhera. Tomáš Morus bol väznený, hrozila mu smrť a aj presne vedel aká. Napriek tomu si myslím, že to bol slobodný chlap v tom najčistejšom zmysle tohto slova. Niekto povie “blázon”. Ja hovorím “čistý, pevný, nezlomný charakter”. Bol neskôr vyhláseným za svätého a stal sa patrónom politikov. Ktorý sa mu chce podobať? A koľkí sa skôr podobajú Henrichovi VIII.?
Keď sme s otcom dohovorili o Thomasovi Morovi, zostalo chvíľu ticho. Kráčal som po koreňoch stromov vystúpených na povrchu chodníka, potom chvíľku po mäkkej pôde hľadiac zamyslený pod nohy a do toho sa znova ozval človek, ktorému vďačím najviac zo všetkých ľudí za pochopenie pravého zmyslu slov ako charakter či čestnosť. Zadíval sa cez vysoké stromy do doliny pod nami a povedal: “Ja sa už na to teším. Chcem vám tu ešte čím dlhšie slúžiť a byť s vami, ale teším sa na druhý svet. Teším sa na to, aká tam bude krása”.
Ja by som si asi do sandálov ponožky neobul :). No otcovmu pokoju a čistote myslenia by som sa veru vyrovnať chcel. Aj keď už mám 40, ešte stále sa od svojho otca môžem veľa naučiť.
“Správnemu chlapovi neublíži, ani keď mu hlavu zotnú.” Sila.
