Home > politické komentáre, kritika > Smutný sedemnásty

Smutný sedemnásty

Aj tí novodobí červení by mohli predviesť niečo podobné, nech Národ vidí, že je medzi nimi láska. (foto: sme.sk)
Ak pripadne 17. november na niektorý z pracovných dní, tak si každý všimne, že sa niečo “oslavuje”, že si niečo pripomíname, že je Deň boja za slobodu a demokraciu. Teraz? Teraz je sobota. Venujeme sa možno upratovaniu, azda niektorí športujú a určite sa vo večerných správach objaví zmienka o tom, že pred vyše dvadsiatimi rokmi tu vládla jedna strana, ktorej prekážali verejné prejavy kresťanstva, ktorej predstavitelia nás držali v pazúroch ostnatého drôtu, napusteného elektrickým prúdom a občas aj svištiacimi olovenými guľkami a brechotom vlčiakov. Áno, je reč presne o tých, ktorí bez váhania dokázali vykonštruovať politické procesy a rozsudky nad nevinnými ľuďmi, ktorých posielali do chládku na mnoho rokov, na doživotie a neraz sa s nimi vysporiadali rýchlejšie, ako by ktokoľvek čakal. Zniesli zo sveta za nič!

Dosť o tej pochmúrnej minulosti… Žijeme predsa v slobodnej, demokratickej krajine.  Neviem prečo, ale do písania predošlej vety sa mi akoby do dobre namazaného súkolia dostal piesok. Zaškrípalo to a koniec vety sa ukladal do počítača veľmi pomaly. Začal som uvažovať, či mám krútiť ďalej ozubené kolieska tým istým smerom. Zastavil som sa… Nieto ostnatého drôtu. Ani psy už na hraniciach neštekajú. Ani mi nikto, ako učiteľovi, nevyčíta, že chodievam so svojou rodinou do kostola. A predsa sme v tých istých…, aby som bol presný, tak poviem, že vo veľmi podobných… no, ako to povedať, aby som sa vyjadril slušne… viete čo? Kašlem na slušnosť. Tu to chce presné pomenovanie a slušný ekvivalent by zbytočne znížil vážnosť situácie. Teraz, keď máme oslavovať Deň boja za slobodu a demokraciu, nachádzame sa v podobných sračkách, ako vtedy pred viac ako dvoma desaťročiami. Ospravedlňujem sa za výraz, ale to si fakt myslím. Jasné, že si uvedomujem rozdiely, ale tie podobnosti, ktoré tam sú, ma nútia toto napísať.

Máme znova jednu vládnucu stranu. Červenú. Nie výzorom, ale skôr myslením. Máme jej šéfa, myslím, že by sme ho mohli smelo nazvať generálnym tajomníkom, ktorý má v rukách 83 komunistov správne nasmerovaných poslancov, ktorí mu zobú z ruky. Jednoducho to, čo povie generálny tajomník, je pre jeho teľatá záväzné a sväté. Aj keď slovo sväté sa pri tomto zoskupení vôbec použiť nehodí . Máme hanbu v prezidentskom paláci, ktorá (aj so svojou Trúbou), predvádza neskutočné tragikomické divadlo. Chrapúň bez názoru, bývalý Mečiarov poskok, ktorý sa nevie normálne vyjadrovať, kľučkuje medzi zákonmi (rozumej – vykladá si ich tak, ako to vyhovuje jemu a generálnemu tajomníkovi strany). A do tretice je tu zabetónovaný Harabinladin. Deduško rozprávkar, ktorého nadutosť, arogantnosť, povýšenectvo, ignorantstvo a ktovie čo ešte, pramení z vedomia vlastnej beztrestnosti. Systém je nastavený presne pre toto indivídum, aby ho nikto, nikdy, ani dynamitom, zo stoličky najvyššieho sudcu, nedostal. Reč je presne o tom kamarátovi narkobaróna, v ktorého prítomnosti ak si prdnete (hops!), určite od vás vysúdi nejaký ten miliónik. On drží celé naše súdnictvo, justíciu za gu.. (Ale už dosť! Už ďalšie neslušné slovo nenapíšem!). Ak  ste tiež sudca a nepáči sa vám niečo, čo sa jemu páči, tak už sa mu nepáčite a … môžte sa pratať kade ľahšie.

Nedávno som začul na jednej besede vetičku, že “Právo je krásne.” Právo a spravodlivosť na Slovensku je taká poohýbaná, že sa jednému chce z toho skutočne zvracať. (Joj, nechal som sa uniesť. Ďalšie menej slušné slovo. Čo je to so mnou? Žeby si to téma skutočne vyžadovala?) Vzory pre mladých právnikov sú predsa právnici, ktorí to dotiahli ďaleko a predovšetkým tí, ktorí sú na očiach. Trio judrlantov Fico, Gašparovič, Harabin, doplnení hnusnou, pretrvávajúcou pachuťou z vytrateného Mečiara, mi nedovoľujú tešiť sa zo súčasného stavu.

Chceme my vôbec ako národ demokraciu a slobodu? Pravdou je, že za tento hrôzostrašný stav vlády bezcharakterných judrlantov, môžme iba my. Sme tak zablokovaní v myslení, že už nám netreba ani ostnaté drôty a nie sme schopní sa z toho vyhrabať. Hovorí sa, že vtedy, po 17.novembri 1989, bolo treba spraviť hrubú čiaru a nedovoliť komunistom zastávať vysoké posty v spoločnosti aspoň na nasledujúcich 10 rokov. Ale myslím, že problém je inde. Hrubú čiaru by bolo treba vyryť do našich hláv, aby nás už nikdy nezviedla tá červená mašinéria a ani jej socialistickoficovské odnože nech už sa volajú hocijako.

Som rád, že bol 17.11.1989. Aj keď som bol vtedy iba žiakom základnej školy, všimol som si ten dátum. Verím, že sa čoskoro zbavíme prekliatia vlastnej obmedzenosti a naše myslenie prestane byť zviazané ostnatým drôtom… Kvôli svojim deťom a nasledujúcim generáciám verím.

Categories: politické komentáre, kritika Tags:
  1. Vaclav
    November 17th, 2012 at 22:28 | #1

    Prešlo 20 a musi prejsť ďalšich 20 aby červeni vymreli len škoda že školia svojich nástupcov lebo ešte aj mi zažijeme 17.11.

  2. magdalena
    November 18th, 2012 at 07:41 | #2

    Máš pravdu, Marek a je mi z toho velmi smutno.

  3. November 19th, 2012 at 07:32 | #3

    zdravim pre mna je 17 november najkrajsi den v zivote.
    Narodil sa nam treti syn a zrodila sa sloboda .
    No nevieme s nou nakladat ako treba, preto je vo vlade a parlamente este tolko bolsevikov.
    Ten bolsevik je totiz v kazdom z nas.
    Verim ze buduce generacie sa poucia z neslobody a vyuziju svoj potencial SLOBODY spravne.
    Prajem pozehnany den.

  4. Roman
    November 19th, 2012 at 23:05 | #4

    Pekne napísané.
    Lenže 43% slovače to stačí, vyhovuje, je spokojná, súhlasí s takýmto stavom ….
    Demokracia, spravodlivosť sú úpne degradované.
    Máme silu to zmeniť, alebo sa tomu poddávame a stávame sa apatickí?

  5. mária
    November 20th, 2012 at 07:48 | #5

    …. veľmi dobre napísané, ale môj dedko povedal že aby na slovensku bola demokracia bude musieť vymrieť min.5 generácii a to je bohužial pravda čo je múdrejšie ide zo slovenska preč ja som som už tisííííckrát kladla otázku čo tu ešte robím????? ale nemôžme všetci ujsť.. alebo že by bola pravda že na slovákov len malý dvor a veľký bič a su spokojní???

  6. Január 9th, 2013 at 19:40 | #6

    Nie sme na ceste k neslobode, keď premiér, ktorý sa tvári, že si nevšimol nielen November 1989, ale ani kľúčový proces decentralizácie štátu naštartovaný v roku 2001, ohlasuje centralizáciu moci štátu v území a vracia ju opäť do rúk integrovanej štátnej správy pod okresný úrad, ktorý bude “veľmi silným predstaviteľom štátu,” a ako inak, pod vedením člena SMER-SD?

  1. No trackbacks yet.