Keď sme, ešte pred ostatnými parlamentnými voľbami, boli so študentami hosťami v jednej z relácií Sito, prišli tam diskutovať Béla Bugár a Vladimír Mečiar. Dostal som slovo, a tak som sa druhého menovaného opýtal, prečo chlapsky nedodržal slovo. Povedal som, že sme sa potešili, keď nám pokýval z obrazovky a oznámil, že odchádza… A je späť. Vtedy mi odpovedal niečo v tom zmysle, že ho chcú ľudia v strane i voliči… Zasmial som sa aj v tomto týždni, keď sa “vyhrážal”, že sa v niektorých médiách do jesene neobjaví. Čakal asi, že sa tu všetci rozplačeme a budeme ho na kolenách prosiť. Konečne – pomyslel som si. Odporúčal by som médiám, aby sa nenechali použiť a odhodiť, aby nedali so sebou zametať. Keď ich on odmieta teraz, nech mu to médiá pripomenú a ukážu chrbát vo volebnom roku.

Tretí do partie je Slováčisko ako repa Janko. Pre toho sú v médiách ľudia, ktorí sú intelektuálnym odpadom spoločnosti. Hovorí o etike médií, ale na jeho správaní vidno, že toto slovo mu je cudzie. Uráža spoludiskutérov, k moderátorom a novinárom sa správa, ako k menejcenným. Aj tu by som mal jedno odporúčanie. Na mieste médií by som sa aj na túto výstavnú skriňu nevkusu našej politiky vykašľal. Nepozýval by som ho do diskusných relácií a neznižoval tak ich úroveň.

Ja viem. Pre médiá je ťažké konať takto, keď táto Skvelá trojica je, čo sa týka popularity, fakt skvelá. Za úvahu a pokus by ale také konanie stálo, nie? Navyše, keď samotná Skvelá trojica ich na to vyzýva. Čo sa iné dá s tým robiť, keď socialista Fico, modla Mečiar a hrubý Slota už len nesnívajú, ale dokonca na realitu premenili svoj veľký sen o nedotknuteľnej vláde?