Marek Šefčík

„Túto loď nepotopí ani sám Boh.“ Táto veta, jedného zo staviteľov Titanicu, vyprevádzala 2227 ľudí na plavbu vtedajším konštruktérskym skvostom a rozniesla sa medzi námorníkmi i cestujúcimi ako akési motto. Prišiel piaty deň plavby, polnoc a takmer trojhodinový boj o prežitie… „Blíž k tebe Bože môj“ zas vyprevádzalo Titanic a 1522 ľudí na ich poslednej ceste do ľadových oceánskych hlbín.

„ … nech ju žehná Boh a všetkých, ktorí sa budú na nej plaviť.“ Aj týmto „požehnaním“ nasmerovala na putovanie po šírom mori novodobý Titanic, kráľovná Alžbeta ll. Luxusnú, modernú loď, do ktorej investovali  416 miliónov eur, nazvali Queen Elizabeth. Má 16 palúb a odvezie 2092 pasažierov. Cestujúci sa na nej majú cítiť ako v bavlnke.

História ukazuje, a nielen na príklade stroskotancov z roku 1912, že pýcha človeka, viera v seba samého, v svoje sily, vo svoje schopnosti je doslova smiešna. Ako odmieta malé dieťa pomocnú ruku svojej mamičky slovami „ja sám“ a potom po tvrdom páde s plačom túži, aby mu mamka ranu pofúkala, aby ho pohladila, presne tak vypínali hruď ľudia v prípade Titanicu a potom prosili o otvorenú láskavú náruč Otca.

Vyzerá to tak, že v prípade výletných lodí sme sa poučili. Sympatická štátnička kráľovná Alžbeta neprezentovala žiadne svalnaté reči, ani pýchu, ale pokorne prosila o požehnanie. Naučili sme sa, že keď svoju ruku vytrhneme z tej Jeho, často to dopadne veľmi zle…

napísané pre www.nahrane.sk