Prosba

V nedeľu, pred tromi týždňami, sme si boli zahrať futbal. A aj kvôli tomu som už dlhší čas nenapísal žiaden článok. Som totiž jednoruký. Dopadol som na ruku tak nešťastne, že som si vykĺbil lakeť a … liečim sa. So sadrou. Môj dvojprstoklad sa ešte zhoršil. No už som sa troška zotavil a dnes už písať musím. Ruka je nepodstatná vec, ktorá teraz musí ísť bokom. Musí niečo vydržať… Sú dôležitejšie veci v živote a jednou z nich je život sám.

9 detí, z ktorých najmladšie má asi 5 rokov, prišlo pri autonehode o živiteľa rodiny. V pondelok ho pochovajú. Ich ocko už nebude mať tú možnosť objať ich, povzbudiť, pomôcť. Auto ich ocka sa v jednom nešťastnom okamihu ocitlo pod kolesami kamióna a tak ako sa s ním lúčili, keď odchádzal, už ho nikdy neprivítajú…

Na našom gymnáziu máme lepších i menej dobrých žiakov. Niektorí sú snaživejší, iní lenivejší. Podobne ako na iných školách. Do kategórie tých šikovnejších patrí aj on. Končí prvý ročník. Je jedným z tých deviatich detí. Premýšľal som, ako mu, v tejto situácii, pomôcť, ale zistil som, že som slabý vôbec na to, aby som ho čo i len povzbudil. Čo sa dá v tej chvíli povedať? Nič. Tu treba konať. Slová jednoducho nestačia a vieme, že ani žiadny veľký čin im otca nevráti. Oni sú stále tu, medzi nami. Musia sa s tým vysporiadať a žiť, bojovať ďalej.

Ja som veľmi malý na veľké činy, ale snáď sa ujmem ako sprostredkovateľ. Je jasné, že mama, bez manžela živiteľa tak početnej rodiny, bude mať obrovské problémy napríklad aj s dofinancovaním synovho štúdia. To by sa ale dalo vyriešiť.

Práve preto týmto článkom hľadám dobrú dušu, ktorá by si vzala na starosť financovanie nasledujúcich troch rokov gymnaziálneho štúdia tohto chlapca. Alebo aspoň bola ochotná prispievať na časť nákladov.

Môj blog nečítava obrovský okruh ľudí. Preto vás prosím, ak uznáte za vhodné preposlať tento článok niekomu z vašich kontaktov, bude šanca na naplnenie cieľa tohto článku väčšia. Alebo, prosím, skúste to podať svojim priateľom aj ústne. Snáď sa niekto nájde. Chcem všetkých ubezpečiť, ako učiteľ tohto chlapca, že investícia do jeho štúdií určite nebude márna. Ozvite sa na [email protected] Vďaka.

“Nech jeho duša nájde pokoj v Nebi a nech Pán dá silu jeho rodinke, aby všetky prekážky zvládla. Modlím sa za nich. Pridajte sa…”

Categories: viera, život, smrť, ... Tags:
  1. Mária Chrvalová
    Jún 18th, 2011 at 22:31 | #1

    Dlho sa neobjavili vaše blogy v mojej pošte, už som nevedela, či nemáte pauzu, alebo čo sa stalo….Práve dnes večer sme hovorili o vás, o zlomenej ruke. To, že píšete dvomi prstami, ma prekvapuje, lebo píšete veľa …a potom to musí aj dlho trvať.
    Keď mi môj syn povedal, o nehode, ktorá sa stala, som rozmýšľala, ako by som mohla pomôcť týmto ľuďom. Každý v rámci svojich možností. Deväť detí bez otca…..Pane, buď s nimi!

  2. Palo
    Jún 19th, 2011 at 00:13 | #2

    ahoj marek,
    zriadte nejaky ucet kam by sa dali posielat peniaze, aj 3e od 10 ludi, kazdy mesiac, spravi sumu, ktora aspon trochu pomoze. 3e su jedna skatulka cigariet alebo 3 piva, mozme byt predsa zdravsi a chudsi.

  3. Kukuhaba ;)
    Jún 19th, 2011 at 11:09 | #3

    Palovi: ako ja si myslím, že sa nájde aj trošku viac ako tie tri eurá… ale ten nápad s tým účtom je geniálny 😉

  4. drforemen
    Jún 19th, 2011 at 12:33 | #4

    Sirotske je tiez jedna z moznosti. Takisto (mozno) nepoznam tu rodinu a neviem, ake vekove zlozenie ma, atd. A mozno ked sa posnazim, tak tiez mozno zverejnim par podobnych pripadov, ako je tento, ktore vsak nikdy neboli zverejnene, funguju dalej aj bez zriadenia uctov a pod. Nechapte ma zle, ale robit dalsie “Modre z neba”, ktore povazujem za vysmech beznym ludom a obycajnu manipulaiu s citmi, to nepride ferove. Pre tych, ktori ma maju chut zlyncovat – nie som zoadna hyena, ale nemyslim si, ze zriadovanie uctu na dostudovanie polosiroty je najlepsia forma pomoci. Toto je Bozi vola a je na chalanovi, ako sa nauci z tohoto vyhrabat. V zivote budu aj tazsie veci. Ja sa velmi rad stretnem s tym clovekom, ak zistim, kto to je a rad pomozem jemu a najma jeho rodine rozlicnym sposobom, najma psychicky. Myslienka je pekna, ale z hladiska buducnosti chalana nekonstruktivna… Dakujem za pochopenie mojho nazoru…

  5. Micaella
    Jún 19th, 2011 at 13:07 | #5

    Taktiez sa pripajam k napadu uctu,kde bude mozne pomoct a teda posielat napr kazdy mesiac hoci i mensiu ciastku, ale zato od vyse ludi. Bude to super.

  6. Marek Šefčík
    Jún 19th, 2011 at 13:23 | #6

    drforemen, nejde o ziadny vysmech. mam tiez rodinu, deti. na skole ucim uz 9 rokov. mame studentov, ktori maju rodicov tak solventnych, ze nemaju problem s financovanim skoly, internatu. ale mame aj ziakov z viacpocetnych, ci neuplnych rodin, ktori sami privitali napriklad pomoc nasich exallievov (byvalych studentov), ktori zriadili zas ucet, z ktoreho niektori ziaci mozu cerpat zdroje do vysky az 50% skolneho… ja sam som mal v triede chlapca, ktory mal obrovske problemy v rodine, rodicia mu skolu nefinancovali. jeho brat, mu napokon cele studium financoval. nebyt takehoto brata s velkym srdcom, dnes by sa nemohol ten student hrdit nielen perfektnymi vysledkami na strednej skole ale aj titulom mudr. z karlovej univerzity v prahe.
    psychicka pomoc? ano, to je samozrejme, ale pozname to – casto je to tak, ze co komu osozi, ked mu poviete nech sa ti dari, maj sa dobre, ked on povedzme nema co do ust? toto nie je sice ten pripad, ale ja, ako rodic, by som sa v situacii tej mamy potesil, ak by mojmu synovi niekto pomohol dosiahnut ciele, na ktore mu ja nedokazem prispiet.
    a hovorite, ze je na chalanovi, ako sa nauci z toho vyhrabat? ma 16 rokov a este 3 roky na strednej pred sebou. mohol by nastat extrem, ze nebude moct studovat kvoli peniazom. tomuto sa snazim svojou iniciativou zabranit a verim, ze to bude pochopene spravne.

  7. drforemen
    Jún 19th, 2011 at 14:54 | #7

    tak potom zriadme ucet kazdemu takemuto takemuto pripadu… ja netvrdim, ze je to zla myslienka, ale akosi sme si zvykli pomahat iba tym, ktorym sa nam zachce… co keby sme si adoptovali na dialku nejak dieta v Sudane napr? tam to potrebuju ovela viac ako ludia u nas… verim, ze ste ma uz pochopili, kam tym mierim…

  8. Marek Šefčík
    Jún 19th, 2011 at 15:21 | #8

    drforemen, toto je prvy takyto pripad na nasej skole. a snazime sa pomahat aj inym studentom, ktori maju problemy, ako som uz naznacil… a tato vasa logika velmi nesmeruje k pomoci. nikto, nikto na svete nemoze pomoct vsetkym, ktori pomoc potrebuju. ale argument “mnohi su este horsie na tom a nedokazeme im pomoct, preto nepomozme ani tomu a tomu” je slepa ulicka konciaca v odmietnuti pomoci. verim, ze ste ma pochopili, kam tym mierim 🙂

  9. Palo
    Jún 19th, 2011 at 20:53 | #9

    @drforemen
    najskor by sme mali spravit poriadok doma, potom mozme aj inde. v ciganskych osadach na vychode je dostatok deti co by potrebovali pomoc, nemusime ani platit letenku do sudanu…
    samozrejme by bolo pekne aby kazdy kto to potrebuje dostal ucet. o nieco podobne sa snazi oragnizacia dobry anjel. ak chcete mozete pomahat tam.

  10. Peter J
    Jún 26th, 2011 at 10:50 | #10

    Marek je to velmi dobra aktivita, solidarita je dolezita a hlavne medzi krestanmi. Drforemen, tebe asi tiez nik nepomohol, ale to ti nemoze zabranit v tom, aby si bol lepsi ako vsetci ludia, ktori ti pomoct mohli a vykaslali sa nato.

  1. No trackbacks yet.