Otvoril som si saleziánsku stránku a našiel som tam tento text: Na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie 15. augusta oslávi don Augustín Nádaský 55 rokov doživotných sľubov. Don Nádaský vo svojom veku 78 rokov žije v komunite v Šaštíne. Človek mieni, pán Boh mení. Misiu nášho don Gusta ukončil. Dnes zaspal a keď otvorí oči opäť, bude ho vítať s otvorenou náručou Sedembolestná so svojim Synom.

Nie tak dávno som písal rozlúčkový blog, keď nás opustil don Zolo. Neprešiel ani mesiac a odišiel don Gusto. Bol to skôr rozvážny starec, ktorý určitý čas bol aj riaditeľom gymnázia, učil Slovenský jazyk a literatúru a tiež Taliansky jazyk. V ostatnom čase mohol zaslúžene oddychovať a sledovať plody toho, čo kedysi zasial. Mal veľmi dobrý vzťah k študentom. Keď prebiehali maturitné skúšky, mal o nich starosť ako keby bol stále ich učiteľom. Ba trúfam si povedať, že ešte väčšiu – ako ich otec. Idúc pomaličky po školskej chodbe ma zastavil a pýtal sa, ako sa im darí. Chcel vedieť, či vedia, čo majú vedieť a záležalo mu veľmi na tom, aby ich výsledky boli čo najlepšie. A že to nemohol ovplyvniť? Nemyslím si. Som presvedčený, že modlitba bola zbraň, ktorou bojoval za našich maturantov. Nemusíme však smútiť. Veď teraz už vyslovuje prosby za nás Kristovi rovno do očí. Vďaka don Gusto za všetko, čo ste spravili pre našu školu a veríme, že ešte svojím vyprosovaním u Neho spravíte.

Dovidenia v raji!