V nemocnici tvrdia, že si nie sú vedomí chyby. Tak moment… Ak je skutočne pravda, že jej gynekológ odporúčal pobyt v nemocnici, tak sa hlboko mýlia. Toto je tragédia a o podobné nie je v tejto nemocnici núdza. Som na Záhorí len zopár rokov, ale aj za ten čas je toho dosť. Mám informácie tiež od manželky, ktorá mala tú česť na gynekologicko-pôrodníckom oddelení ležať. Pacienti si v niektorých prípadoch musia zadovážiť antibiotiká sami, prípadne dostanú lieky, na ktorých si prečítajú, že sú 4 roky! po záruke. Fajčiarske pauzy zdravotných sestier sú v tomto zariadení päsťou na oko. Nehovoriac o tom, že z nich tú “príjemnú” cigaretovú vôňu pacientky musia inhalovať. Fuj! A takýchto “malicherností”, ktoré “vylepšujú” kredit nemocnice je tu fakt dosť.

Áno, zariadenie nemocníc je zastaralé. Niet nových prístrojov, pohodlnejších postelí, či iných vymožeností, ktoré by nemocnica mohla mať. To všetko, lebo niet peňazí. Ale nie toto tomuto mamičkovskému oddeleniu najviac chýba. Ani tá biela káva, ktorá mlieko videla len z diaľky nie je až taký problém. Ženy tam privádzajú na svet bábätká, niektoré potrebujú pozornosť, lebo sú choré, či po operáciách. Malo by to byť najkrajšie oddelenie v nemocnici. Najkrajšie, nie v tom materiálnom, ale ľudskom zmysle.  Najkrajšie. … a tu chýba to čaro, ktoré človek cíti, keď prichádza niekam, kde ho milo príjmu a cíti, že mu chcú pomôcť čo im sily budú stačiť.

Tam sa nestal “len” nejaký ojedinelý prípad udusenia dieťaťa pupočnou šnúrou. V tom súkolí je toho piesku podstatne viac… Urobme všetko pre to, aby mamičky, ktoré chcú s láskou prijímať deti, pocítili, že si ich vážime a tešíme sa s nimi. A nech to pocítia všade – v práci medzi kolegami, počas cesty autobusom, v obchodoch, ale hlavne vo vlastných rodinách a v neposlednom rade aj na nemocničnom lôžku.

Fandím vám, mamičky. Máte to skutočne ťažké. Prajem vám, aby žiadna z vás nemusela prežiť nič podobné, ako prežila mamička, ktorú som spomínal… Súcitím s ňou a verím, že sa čoskoro bude tešiť zo svojich ratolestí.