Home > spoločnosť, kultúra, šport > Nesloboda v slobode

Nesloboda v slobode

sloboda (foto: ziwhat.sk)
Niet štátneho sviatku, o ktorom by sa písalo a hovorilo viac, ako práve o tom dnešnom. 17. november, Deň boja za slobodu a demokraciu. Keď sa pozrieme okolo seba, ale aj na seba, vidíme, že ten boj neskončil. Stále bojujeme a stále za to isté. Za slobodu. Práve preto je dôležité hovoriť a písať o tomto boji. Mladí majú istú nevýhodu v tom, že režim spred 21 rokov nezažili, a preto si nedokážu dosť dobre vážiť slobodu. Na druhej strane nie sú zaťažení predrevolučným myslením, ktoré sa nám tu snažil niekto nadiktovať. Tí starší majú nespornú výhodu v tom, že si ešte živo pamätajú na krutú päsť pána Režima a môžu tak porovnávať. Naopak, oni sú tí, na ktorých vidno stopu neslobody  v ich uvažovaní.

Tí prví si nevážia to čo majú až tak, že zo slobody unikajú do neslobody. Nechávajú sa dobrovoľne ovládnuť novodobými otrokármi. Môžu dnes prechádzať hranice voľne a nikto na nich nebude strieľať, ani ich nezastaví a nebude vypočúvať a vyzvedať odkiaľ, kam, načo, začo… Ale sú uväznení najrôznejšími závislosťami. Droga, neviazaný sex, počítačové hry, peniaze, … Často im práve toto zlomí väz, podobne, ako životy ľudí likvidoval a ich chrbtice lámal pán Režim. Bezcieľny život mladých, trápiacich sa vo vlastnej neslobode, končí často rozbitým životom, ktorého črepiny je veľmi ťažké opäť zlepiť, alebo priamo siahnutím si na život.

A tí druhí? Tí sú často zaslepení a schválne zabúdajú na zverstvá pána Režima a vyzdvihujú pseudodobrá, ktoré im kedysi poskytoval. Nezaujíma ich, že za to nevinní ľudia trpeli alebo platili vlastnými životmi krutú daň. Pesimizmus z vývoja novodobých dejín dáva živnú pôdu pre nostalgiu za pánom Režimom. Aj títo ľudia žijú vo vlastnej neslobode, ktorou je ich zaslepenosť a prehliadanie zla. Oni ťahajú túto spoločnosť do vôd dávno minulých. Áno, aj dnes tu ešte medzi nami chodí duch pána Režima a my sa ho nevieme, alebo mnohokrát ani nechceme zbaviť.

17. november je sviatkom tých, ktorí si slobodu dokážu vážiť. Tí, ktorí žijú v slobode vo vlastnej neslobode, tí neoslavujú, trápia sa.

Je dôležité žiť v slobode a treba byť za to vďačný. Ale omnoho dôležitejšie je byť slobodný.

napísané pre www.nahrane.sk

Categories: spoločnosť, kultúra, šport Tags:
  1. Milan Červenák MUDr.
    November 18th, 2010 at 07:37 | #1

    Very well done ! Výborná analýzy Pána Režimu. Ja hľadám pokoj v srdci a s ním sa cítim slobodne, dobre a pokojne aj za mrežami. Podnietil ma k tomu životopisný krásny film o pápežovi Jánovi XXIII, ktorý som dávnejšie videl, v ktorom sa práve hľadanie POKOJA v SRDCI najviac zdôrazňuje, pretože od neho sa odvíja všetko. Jeho opakom je zrejme ” Das Ungedult des Herzes ” – Netrpezlivosť srdca. Viac o tom osobne.
    S úctou a pozdravom ! Milan.

  2. Roman
    November 18th, 2010 at 23:23 | #2

    Moja generácia je generáciou bojovníkov. Ako mladí sme bojovali proti totalite. Prišiel november a nazdali sme sa, že bude všetko OK. Potom sme budovali demokraciu a bojovali proti jej neprajníkom. Teraz bojujeme za jej udržanie. Bojujeme proti liberalizmu, bojujeme proti útokom na Cirkev, bojujeme za záchranu nenarodených detí, mravnému úpadku, klientelizmu, úplatkárstvu, bojujeme… Niekedy už nemáme ani síl, pýtame sa prečo? Ale musíme bojovať, pretože je to naše poslanie, ktoré chceme odovzdať našim deťom.
    Bojujme!

  3. November 27th, 2010 at 08:30 | #3

    Vďaka za článok Marek. Je dobré hlásať evanjelium. Niet väčšej slobody ako v Kristovej Láske. Verím, že Češi i Slováci skrze milosť Božiu získajú pre svoje národy i slobodu duchovnú. Už skoro.
    Jn 8.32 a Jn 14,6

  1. No trackbacks yet.