Home > spoločnosť, kultúra, šport > Chlap(c)i, ja vám nerozumiem

Chlap(c)i, ja vám nerozumiem

Lance Armstrong (foto: americansportsblog.files.wordpress.com)
Nemám už toľko času na bicykel koľko by som chcel. Rád by som si zajazdil. Mám celkom dobrý. Taký žltý. Keď som si niekedy vyšiel na žluťáskovi, nikdy som nepoužíval tie vystužené gate, ktoré chránia… no veď viete čo. Iba obyčajné trenírky. No a viete, čo ma po dlhšej trase bolelo? Však neuhádnete?

To som ale rozoberať nechcel. Tento veľmi pekný šport, z ktorého ma okrem chrbtice bolievali aj… (do kelu, zasa som odbočil), má svoj kráľovský závod. Strašne veľa, strašne dlhých etáp Tour de France. Klobúk dolu pred všetkými, ktorí to zvládnu. Asi sa nenájde nikto, kto by nevedel o čom je reč. A popri iných správach sa nedá nezaregistrovať, že tohtoročná Tour je práve v plnom prúde. Tieto preteky dali svetu legendu. Veľmi pozitívny vzor odhodlania, vytrvalosti, ctižiadostivosti. Dali svetu príkladného bojovníka, športovca, silnú osobnosť, človeka s veľkým Č, na ktorého svet len tak ľahko nezabudne. Aj keď sa mu v tohtoročných etapách nevyhli škaredé pády, nepríjemné zranenia a strata na víťaza je už tak veľká, že sám je zmierený s tým, že o špičku už bojovať nebude, napriek všetkému ostáva vo Francúzsku a vyjadril sa, že bude bojovať do konca a nič nevzdáva…

Američan Lance Armstrong je však zaujímavý predovšetkým svojou minulosťou. V roku 1993 sa zúčastnil na Tour prvý krát a vyhral jednu etapu. Aj v 95-tom vyhral jednu etapu. Chcel, trénoval, zlepšoval sa. A prišla nepríjemná správa. V októbri roku 1996 mu diagnostifikovali rakovinu. Nepríjemná dlhodobá liečba, chemoterapie ho veľmi vyčerpali. Napriek takémuto údelu tento bojovník zbrane nezložil a zvíťazil. Aj nad rakovinou. Vrátil sa k cyklistike a prevalcoval svojich súperov nevídaným spôsobom. V Tour de France zvíťazil sedem krát po sebe (1999 – 2005).

Šport má byť o takýchto víťazstvách. O víťazstvách nad sebou samým. O ľudských vlastnostiach, ktoré hodno dávať za vzor mladým ľuďom, ktorí padnú a nevládzu vstať, ktorí pri drobných ťažkostiach a prekážkach rezignujú so slovami “To nedokážem, to sa nedá, …” Práve v tomto je sila športu ako takého. Pri ňom sa formujú osobnosti, tu sa tvoria pozitívne vzťahy k iným ľuďom, tu sa testuje vlastné ja v rôznych, aj vypätých situáciách.

Vrátim sa však ešte raz k tohtoročnej Tour. Momentálne sú na čele dvaja cyklisti. Španiel Alberto Contador a Luxemburčan Andy Schleck. Aj v týchto pretekoch ide o taktiku. Nielen o rýchlosť. Aj tu (podobne ako napríklad vo formule 1) sú tímy, ktoré si pomáhajú a bojujú spoločne. Ostatní z tímu “chránia” toho najlepšieho, robia mu priestor a podobne. Veľmi do toho nevidím, ale dobre. Nech. Čomu ale absolutne nerozumiem, je predmet sporu medzi Contadorom a Schleckom. Celkovo viedol Schleck. V jednej z etáp, keď dvaja najväčší rivali bojovali medzi sebou o ďalšie sekundy, v jednom zo stúpaní, padla Schleckovi reťaz. Musel zostúpiť z bicykla, čo využil Contador a získal náskok, ktorý ho vyniesol priebežne na prvé miesto. Myslím, že je to v poriadku. V každom športe rozhodujú chyby. Aj technické ako napríklad defekt, či spadnutá reťaz. Pre mňa nepochopiteľná bola výčitka Schlecka Contadorovi, že ho mal počkať. A že to bolo nefér. A Contador? Povedal, že si súperove problémy nevšimol a neskôr sa ospravedlnil.

Ja si fakt neviem predstaviť situáciu, že Vetelovi, vo Formule 1, odíde prevodovka a napríklad Hamilton počká, kým to súperovi mechanici opravia. Je to úplne absurdné. Obrancovi sa vyzuje kopačka a útočník nedá gól, ale počká, kým si obranca kopačku obuje a až potom sa bude snažiť dať gól. Smiešne. Ak ide o život, alebo o zdravie súpera, tak to je iná vec. Tam je to potom o fairplay. Ale nie pri vyzutej kopačke alebo spadnutej reťazi.

Tour de France je skúška, ktorá dá zabrať. Obdiv si zaslúži každý, kto tie etapy zdolá. Nechcem povedať, že dnešní hrdinovia Tour nie sú tvrdí chlapi a športovci, práve naopak. Ale ich spor mi, na pozadí Armstrongovho príbehu, prišiel ako hádka dvoch chlapcov na ihrisku, ktorým futbalová lopta siaha ešte takmer po pás… A o tom predsa šport byť nemá.

Categories: spoločnosť, kultúra, šport Tags:
  1. Júl 21st, 2010 at 08:31 | #1

    No hanbil by som sa pred celym svetom niečo také vypustit z úst. Mal by im tam niekto vypáliť rybník, lebo mi to pripadá, ako by videli len seba a súťaženie medzi sebou a zybtok ako by tam ani nebol – no pre mňa športovci bez inteligencie a rešpektu.

  2. Júl 21st, 2010 at 13:35 | #2

    Ano napisal si to celkom pekne co sa tyka stylu ale v Le tour je to ine, pretoze tam to nie je o jednotlivcoch bez poriadnej zalohy a podpory sa to vyhrat neda a to ti potvrdi kazdy pretekar. A prave preto je od Contadora necestne nepockat supera. Pretoze to je v tour nepisane pravidlo, to nie je kopacka – tu sa bavime o uplne inej platforme, podpore a systeme. Nie je to klasicky kolektivny sport, je to omnoho sofistikovanejsie. Preto a prave preto co vsetko za tym stoji mal Contador pockat urobil to Armstrong urobili to iny. No niekto povedal ze Contador ako sa zda nemal na Shlekovu stratu a preto to urobil neviem, ale jedno je iste v kazdom sporte su nepisane pravidla, ktore on porusil.

  3. Marek Šefčík
    Júl 21st, 2010 at 14:03 | #3

    selie, pre mna je to potom saskaren. daj argument. preco ho mal pockat? preco? spravil chybu, alebo mal poruchu technicku na svojom bicykli. nebolo treba zastavit preteky, aby nahodou niekto neprofitoval z tejto situacie? ved je to absurdne. aj napr. f1 ma svoje pravidla i nepisane, aj tam su timy. ale tito cyklisti bojuju proti sebe. nie su v rovnakom time. nikto nikomu nic nedlhuje. neslo o zivot ani o zdravie. preco by mal contador na schlecka cakat?

  4. Júl 22nd, 2010 at 10:05 | #4

    Hm neviem na to napisat nejaky rukolapny argument mozno preto, ze maju tak silnu podporu ze keby bolo pri nom auto tak ma ihned novy bycikel ale neviem. No je to dzentlemanske gesto, ktore sa v Le tour nosi takze vychadzam hlavne z toho.

  5. Marek Pekar
    Júl 27th, 2010 at 00:53 | #5

    Ahojte fanusci tour tiez ju velmi rad sledujem 🙂 a pozorujem uzasne vykony. Tak rad by som vyjadril svoj pohlad na tento spor 🙂 Musim dat za pravdu Selie-mu je to nepisane pravidlo, ktore vacsina jazdcov dodrzuje to iste urobili aj vyssie menovany Lance, ked v jednom zavode pri defekte Ulricha na neho pockal a vyrazili spolu. Podla mna je tento sport o nezlomnej voli, tvrdej drine a neuveritelnej vytrvalosti, co si aj jazdci uvedomuju a bolo by podla mna nefer keb ytour niekto vyhral zasluhou zlyhanie bycikla alebo ako sa stalo nestastnym defektom. Vyhrat by mal najlepsie pripraveny a ctiziadostivy jazdec co si aj cyklisti uvedomuju a preto sa cakaju. Ale ne druhej strane pri tohtorocnej tour spadla Andymu retaz, ale nebola to vina techniky ale jeho lebo spatne prehadzoval rychlostne stupne, co nakoniec sam Andy neskor priznal. Takze moj osobny zaver je taky , ze bolo spravne, Alberto vyuzil zavahanie a urobil si v konecnom dosledku rozhodujuci naskok. 🙂

  6. mery
    Júl 28th, 2010 at 20:11 | #6

    – s Armstrongom prilis nesuhlasim. podla mna nie je ziarivy priklad nadaneho sportovca.
    – nepaci sa mi sport celkovo, pretoze vsetko sa momentalne toci okolo penazi. od NHL, KHL, F1, Ligu majstrov, MS v hokeji aj futbale az po Tour. ale paci sa mi, ze si ludia vsimaju dianie v sporte a neboja sa kritizovat ho ;).
    prave F1 a Tour su preteky, kde pracuju timy. nikde nie je napisane, ci nahodou nenechal Schleck padnut retaz nahodou, aby ho Contador predbehol. mohol dostat pokyn od hlavneho financneho sponzora timu a urobili okolo toho trosku halo, aby sa nepovedalo. nieco podobne sa stalo Massovi na Velkej cene Nemecka. mal naskok pred Alonsom (mimochodom, jazdia za ten isty tim), ked mu do vysielacky povedali: “Alonso je lepsi, chapes?” vyhral Alonso. necakane.

  1. No trackbacks yet.