A dnes sa cítim slobodný!

Napriek tomu, že aj v novodobej histórii Slovenska sa je za čo hanbiť.

Napriek tomu, že mám pred očami mŕtvolu zavraždeného Duckého.

Napriek tomu, že mladší Kováč sa “sám” uniesol.

Napriek tomu, že Ivanuška nie je v lochu za to, čo postváral.

Napriek tomu, že Vladimír (nie ten Rus, ale Slovák) v duchu hesla “Ja, ja, ja jenom jááá” hrubo zdeformoval Slovenskú politiku.

Napriek tomu, že sme si ešte nezaslúžili prezidenta, na ktorého by sme mohli byť hrdí.

Napriek tomu, že Hedviga dostala, čo si “zaslúžila”.

Napriek tomu, že sa furt niekto oháňa znárodňovaním a vyvlastňovaním.

Napriek tomu, že sme Kazašskú novinárku v našej krajine doslova “nosili na rukách”.

Napriek tomu, že nášmu hokeju vládne eštebák.

Napriek tomu, že minister “najspravodlivejší” sa kamaráti s mafiánom a jeho pracovnou metódou je klamstvo.

Napriek tomu, že sa v parlamente potulujú ľudia, ako slovenský Mr. Bean, ktorý sa nevie trafiť podpisom do vlastnej kolonky a ešte sa aj podpíše cudzím menom.

Napriek tomu, že hrubá politická špina sa nakoniec nalepila i na Cyklistu, ktorému národ tak veril.

Napriek tomu, že nás “Paľčáky” svojim správaním nehrejú, ale skôr znepokojujú.

Napriek tomu, že politik sa správa, ako nadradená rasa a neplatia preň pravidlá, ako pre obyčajného človeka.

Napriek tomu, že mnoho ľudí žije v biede.

Napriek tomu, že nám vládne presvedčený komunista, vulgárny nacionalista a hrubý boxerista.

Napriek tomu, že …

Napriek tým mnohým”napriek” sa predsa cítim slobodný…

Vďaka tomu, že môžem byť učiteľom a vyznať bez strachu svoju vieru.

Vďaka tomu, že som dostal príležitosť vzdelávať a k hodnotám vychovávať študentov na cirkevnom gymnáziu.

Vďaka tomu, že môžem cestovať do iných krajín.

Vďaka tomu, že sa stretávam s človekom, ktorý bol za komančov väznený a teraz mu iskria oči, keď vydáva svedectvo o slobode.

Vďaka tomu, že sú ľudia, ktorí sa sem po 89-tom mohli slobodne vrátiť.

Vďaka tomu, že v politike vidím aj ľudí, ktorým ide o pravdu, hodnoty…

Vďaka tomu, že môžem vôbec písať tento článok, bez toho, aby som sa musel báť.

Je mnoho tých “napriek tomu” (a dalo by sa určite ešte pokračovať) a ešte stále málo tých “vďaka tomu”. No napriek tomu majú tie “vďaka tomu” pre mňa obrovskú cenu. A som optimista. Verím, že sa postupne počet “napriek” bude zmenšovať a “vďaka” zväčšovať.

A ešte jeden postreh. Mnohí mladí, s ktorými sa bavím, vyslovujú akýsi odpor a nezáujem o politiku. Niektorí z nich sú, alebo boli v zahraničí. Je to smutné, že tak hovoria. Predstavte si, že by v 89-tom nebolo nadšencov, ktorí sa živo zaujímali, zúčastňovali, bojovali a nastavovali svoje krky režimu. Nebolo by Novembra 89. Nebolo by vášho zahraničia, nebolo by našej slobody. Boli by iba manipulovateľné ovce v košiari. A ešte ďalší mŕtvi, ktorí by postupne mučení hynuli za pravdu a slobodu v Leopoldove, alebo tí, ktorí by boli surovo, od chrbta zastrelení s pohľadom upretým do slobodného sveta.

Ten nezáujem ľudí, dáva živnú pôdu politikom, ktorí si nevšimli November 89 a šliapu po hodnotách, za ktoré bojovali a mreli naši otcovia, či dedovia.