Marek Šefčík

Športujete? Áno? Super. Iste poznáte ten slastný pocit víťazstva, viete popísať, ako sa vylučujú po dobrom výkone hormóny šťastia a vy sa tešíte, že ste spravili niečo pre svoje zdravie, pre uspokojenie svojich potrieb, túžby súťažiť. Chcete sa porovnávať so súperom, dokázať to, čo iní pred vami. Ale predovšetkým je tu snaha prekonávať samého seba.

Nešportujete? Mali by ste začať. Práve pre tréning vôľových vlastností, dosahovanie cieľov, ktoré privodzujú pocit šťastia ako som spomínal vyššie.

Lenže máme medzi sebou aj červenookých bláznov. Napríklad teraz vrcholia niektoré hokejové súťaže takzvaným playoff. Alebo futbalová liga majstrov. Zvíťazíš? Ideš ďalej. Prehráš? Končíš. Pohár pre víťaza nezískaš. Vlastniť, mať, byť uznávaný, slávny, vzor pre iných. A niekedy ako kôň s klapkami na očiach, ktoré mu nedovolia pozrieť sa na bok. Nie! Nič a nikto vedľa teba, len ty, tvoja vôľa dosiahnuť cieľ a samozrejme v diaľke blížiaci sa pohár víťaza. Asi takto často “vymasírujú” mozgy svojich zverencov tréneri. Takto sa mnohokrát podarí vyporodukovať červenookého blázna. Oči, podliate krvou, pre ktorú nevidíme svojho súpera ako človeka, ale ako obyčajnú prekážku na ceste k môjmu cieľu, ktorú treba odstrániť…

Mať v úcte súpera, prijať aj prehru, uznať kvality súpera, radšej obetovať víťazstvo ako ublížiť. Toto robí športovca, ktorý si pred volejbalista, hokejista, futbalista, alebo trebárs aj šachista, môže smelo napísať “Človek”.

Oslava tela a ducha – to je šport. Nie zlikvidovanie súpera.

Ani hokejista z druhej švajčiarskej ligy nedocenil, čo môže spôsobiť neopatrné postrčenie rozbehnutého protihráča proti tvrdému mantinelu… Iste to tak nechcel, ale… Napríklad aj poranenie chrbtice a …

Pozrite si túto správu s videom.

Je to najčerstvejšie memento pre všetkých športovcov. “Naši súperi sú tiež ľudia. Majme k nim úctu, rešpekt a chráňme nielen svoje, ale aj ich zdravie. Život máme IBA JEDEN.”