Home > rodinka > Erik

Erik

Holíčsky zámok (flog.pravda.sk)
Milka bola na prechádzke. Nemáme ani prasatá ani sliepky. Tie prvé dve vety si veľmi do súvisu nedávajte. Nechcel som nikoho k nikomu prirovnávať. To je len taký úvod, ktorý sa vypointuje neskôr…

V panelákovom byte sa to chovať neodporúča (myslím prasatá a sliepky, nie Milku), a tak sa rozhodla (rozumej Milka) s chlapcami aj s Liankou zájsť k Holíčskemu zámku, okolo ktorého je vodná priekopa a v nej labute a ryby, aby im dala zvyšky staršieho chleba. Pre Lianku je vzrušujúce pozorovať, ako kus chleba plávajúci na hladine začne tancovať a poskakovať, ako keby ho niekto spopod hladiny veľmi intenzívne šteklil. Občas sa “prekvapenie” vyšupne jemne nad hladinu a Lianke hrajú očká, keď vidí také rybisko. Chlebík tancuje, natešene skacká, no k veľkej rybe priplávajú ďalšie a začína boj. Vidíte, ako jedna druhej nič nedaruje a snaží sa presvedčiť chlebík, že práve ona je tým správnym partnerom do tanca. Neviem, ako sa ryby hádajú, ale je pravda, že veľký hluk pri tom nenarobia. Špliechanie a čvachtanie a čľapotanie to hej, ale kriku žiadneho…

Šiel som im naproti. Zmeškal som kŕmenie. Nevadí. Lianka mi to iste opíše. Pozerám, pozerám… V diaľke vidím ísť po chodníku Milku. Tlačí kočiar, Lianka cupká popri nej po kamienkoch. Chlapci na bicykloch. A vedľa Milky z druhej strany chlap. Kto jej to robí spoločnosť? Podídem bližšie… Erik. Pozdravil. Aj je. Pripojil sa k nim, keď išli cez sídlisko a sprevádzal ich počas celej prechádzky. Má 28 rokov. Žije s mamou. Práve je jeho mama na infekčnom. Nejaké zdravotné problémy. Šli sme spoločne. On furt s nami. “Teto!? A nevíte, kedy sa posúva čas? … Už je 18:00, ale to leti, co? … Ked posunú čas, už bude hádam i o štyrech tma. … Teto, to sú ale paneláky!? Gdo ví jaké sú staré?… Vtém kostele sa ženil múj brat!… Á, už je osmnáct deset. To ale letí ten čas, co?” – prihováral sa, veľmi milo a spontánne, predovšetkým Milke Erik. Ak niekto šiel okolo nás, vždy milo pozdravil. Zastavila Milka s kočiarom, zastavil aj on.

Už mi o ňom Milka hovorila. Minule jej priniesol za hrsť kolíkov na prádlo, čo padajú gazdinkám z balkónov. On sa prechádza, pozbiera to a potom si vyvolil Milku, ktorej ich dal. Je jednoduchý, milý, dobre vychovaný. Na sídlisku sa hrá s malými deťmi. je úprimný a vedie často rozhovory s dospelými. neubližuje, je rád, keď s ním ktosi prehodí pár slov. Je veselý, často sa usmieva. Bolo na ňom vidno, že je šťastný, že môže ísť okolo zámku i cez mesto s Milkou a s deťmi. Je potešený z toho, že ho niekto vypočuje, že ho pochváli. Ak mala Milka radosť z tých kolíkov, čo jej minule priniesol, tak jeho radosť bola mnohonásobne vyššia. Dokázal obrovskú vec – urobiť niekomu radosť. Bol šťastný, že mal svoj skromný-veľký dar komu venovať a ten ho nielen prijal, ale dal najavo i svoje potešenie.

Jeho vývin sa vraj zastavil niekedy dávno. Rastie, ale len fyzicky. Dospel, ale nie psychicky. Napriek tomu je šťastným človekom.

V piatok sme pochovali 18 ročného maturanta. Keď som niesol jeho truhlu, premáhali ma emócie a v duchu som kričal. Možno tak, ako sa hádajú tie ryby pri tom chlebe. Presne tak som si vymieňal slová s Mišom. Vlastne… ja som počul len svoje – “Do kelu, Mišo, čo si nám to vyviedol!?”, ale odpoveď som čakal márne. V sobotu sme sa museli chytro preorientovať. Celý deň som strávil ako súčasť osláv 20. výročia vzniku nášho gymnázia. V krátkych pozdravoch a rozhovoroch s bývalými žiakmi čas sa hnal sobotou ako víchor a bol večer. A dnes? Dnes som strávil takmer celý deň v Piešťanoch. Hrali sme tam šachy. A prehrali sme. Aj ja osobne som prehral. Asi preto, aby som veľmi nespyšnel…

Večer, keď som šiel na omšu, odbočil som ešte k zámku a chvíľu šiel s Milkou, s deťmi a s Erikom. Lianka mi hovorila o veľkých rybách, Milka mi dala pusu. A Erik? Po takomto hektickom víkende je dobré, že som ho stretol. Vyrovnaného, mierumilovného a veselého chlapíka Erika s detskou dušou. Povzbudil ma. A, mimochodom, vôbec sa mu nečudujem, že sa prihovára práve Milke. Je umením dokázať človeka vypočuť, a práve tomu, by som sa mal od nej ešte učiť. A ešte niečo som zabudol – napiekla super slivkový koláč, ktorý mi po tej piešťanskej prehre tiež hojil rany 🙂

Categories: rodinka Tags:
  1. MM
    Október 16th, 2011 at 22:37 | #1

    Marek, vdaka za podelenie sa…Mišo je na ceste, neboj sa…pozdravuj všetkych, aj Erika 🙂

  2. Sergio
    Október 17th, 2011 at 00:37 | #2

    Marek, tak som rad ze to ma takyto pozitivny zaver.. a vela sily prajem. Sergio

  3. Mária Chrvalová
    Október 20th, 2011 at 21:54 | #3

    Toľko vecí, toľko myšlienok, postrehov a jeden príbeh s názvom “Erik”.
    Po pohrebe, aj po oslave, stále sa vypytujem na Michala a jeho rodinu, ako a prečo. Viete, čo mi povedal môj syn? Vieš, mama, jeho brat je taký, on utekal z domu….a pod.
    Prečo mi to povedal? Tak to počul od iných. Nikoho za to neodsudzjem, aj ja som utekala z domu, keď som doma nenachádzala pochopenie.
    Ale načo sme tu my: hovoríme si laici, animátori, pedagógovia, kresťania….Dostali sme od Boha talenty, ako ich využívame? Pri tej vete, ktorú mi povedal syn, si hovorím, my sme tu na to, aby sme nielen takým ľuďom pomáhali, ale aby sme takých ľudí h ľ a d a l i .
    …..a Erik je určite jedným z nich…..

  4. L
    Október 23rd, 2011 at 04:56 | #4

    Ahoj Marek… tak ty si bol v Piestanoch hrat sach minulu nedelu no svet je maly ja som akurat v nedelu nebol v Piestanoch ani minutu lebo som nebol v praci a byvam v dedine pri Piestanoch
    a kdze konkretne si hral ten sach na akej ulici??? Skalica je krajsia ako piestany bezpochyby…ale sa teraz dari Skalic v hokeji ze???

  5. Marek Šefčík
    Október 23rd, 2011 at 09:08 | #5

    ahoj laco
    hrali sme niekde na okraji piestan… vola sa to hotel maj. cakal som, ze dojdes do sastina na oslavy. bolo vas tam z vasej triedy malo.

  6. L
    November 2nd, 2011 at 11:01 | #6

    no jo no… sak za pat rokov….. Marek bol som v nedelu v Kosiciach druhy krat v zivote na vychode siel som aj cez poprad spissku margecany kysak vyhrali sme 7.4 fantazia tesi ma to…. listok stal 5 eur cesta z piestan 15 eur vlakom ….fantasticka steel arena potom som slopal s vychodniarmi a svychodniarkami v jednom bare kam ma zaviedli potom som isiel naspat do piestan nocnym vlakom …..a rano podho do roboty vobec som nespal a este aj ten alkohol….. ale v kosicoch bolo dobre…urcite sa niekedy vratim,

  1. No trackbacks yet.