Marek Šefčík

matka Róberta Remiáša (foto: aktuality.sk)

Keď sa otočíme a troška ponamáhame našu pamäť, určite sa v nej vynoria oné deväťdesiate roky, keď sa tu rozťahoval Mečiar. Robil si doslova čo chcel, lebo sme mu na to dali mandát. Bol populárny a obľúbený a pamätám si, ako som sa svojej už nebohej babke snažil, spoločne s otcom, vysvetľovať a odkrývať to i ono. Nie. Mala svoje neotrasiteľné “argumenty”, ktoré vždy smerovali k velebeniu Vladimíra. Až som také zvláštne zúfalstvo pociťoval, keď skutočné argumenty nestačili a prevažovala emócia, pocit, vnútorné presvedčenie.

Všeličo sa pomenilo, figúrky na politickej scéne zmenili trocha farbu, ale nejakým oblúkom sme sa prepracovali k tomu, čo žijeme dnes. HZDS zhnilo. Prehnilo a človek by si myslel, že bude pokoj a od niečoho takého už nás história ušetrí. Ale kdeže. Na tom smradľavom hnoji, ktorý tu po Vladovi  zostal, sa ako dobre vieme, vypestoval ďalší kvietok. Čo by kvietok? Zdá sa, že  nevykoreniteľná burina. Súdruh Fico a spol. Pre niektorých ľudí, tak ako pre moju babku Mečiar, tak je teraz Fico neotrasiteľne bezargumentačne, pocitovo a emočne vyzdvihovaný na najvyšší trón už mnoho rokov. A môže spraviť čo len chce, aj tak má svojich “slepých” podporovateľov za zadkom. Furt.

Vlada s Robom spája mnohé. Napríklad jeden a ten istý volič. Plus mínus. Takže tak ako jeden, tak aj druhý zneužíva sviatok MDŽ na putovanie alegorického vozu. Návšteva kulturákov, zvážanie oddaného publika, plytké a slizké rečičky a podlizovanie sa manipulovateľnému voličovi. Všetko k tomu patrí. Jedna a tá istá taktika.

Mimochodom… jeden amnestoval čo sa dalo, aby sa potom nič s tým robiť nedalo a druhý slintá po imunite na Ústavnom súde, aby tam bol 12 rokov “v kľude”. Jeden neznášal novinárov a ten druhý novinárov neznáša. Jeden na prezidenta hromžil a … uniesli mu syna a druhému prezident tiež nie je po vôli a trasie sa, nech aj na prezidentovi je nejaká špina.

Takto by sme v podobnostiach mohli pokračovať a zistili by sme, že skôr tých rozdielov je málo.

Za vlády Vlada bol násilne zo sveta znesený mladý policajt Róbert Remiáš a za vlády Roba bol zo sveta násilne znesený pár Ján a Martina. Po zavraždených zostali trúchliace rodiny, zamračená spoločnosť. Matky. Tie to zasiahne najviac. Vždy. Vzali im časť ich “ja”. Pani Remiášová, pani Kuciaková, pani Kušnírová a ďalšie mamy, ktoré hľadajú odpovede. Niekto sa utiahne a trpí v tichu. Niekto kričí, lebo to v sebe nemôže dusiť. Pani Remiášová si vyhliadla trápnu “párty” HZDS s babkami demokratkami. Vlado očakával podanie kytice od nejakej svojej sfanatizovanej faninky. Ale prišlo prekvapenie. Dostal kyticou facku od zúfalej matky zavraždeného syna. Hľadala odpovede, ale nenachádzala ich. Naopak, zdalo sa jej, že je všetko prekrývané, ututlávané a pred verejnosťou sa “mačo” prezentuje naduto a bohorovne ako keby sa nič nebolo stalo. “Vráťte mi syna!” znel odkaz mamy.

rodičia Jána a Martiny (foto: 24hod.sk)

Zažívame opakovanie histórie, keď seansy na vymývanie mozgov usporadúva pod zásterkou MDŽ súdruh Fico. Mediálne známejšia matka zavraždenej Martiny prišla vrátiť kvety, ktoré pred rokmi dostala od súdruha na podobnej seanse. Nevpustili ju k nemu. Viem si predstaviť rovnakú facku od smútiacej, emóciami zmietanej matky zavraždenej Martiny. Nejaký necitlivý cynik s prešedivelými vlasmi zopnutými v copíku, ktorý nemá páru o tom, ako môže matka, ktorej zavraždia dieťa trpieť, ju okríkol a vyčítal jej to, čo robí.

Ak by tie matky boli psychicky na tom zle, ak by chodili po ulici a vykrikovali, ak by šľahli vodcu kyticou po ksichte, ak by museli brať lieky na upokojenie, ak by boli kvôli tomu hospitalizované, ak by sa prezentovali tak či onak, ja im rozumiem. Alebo aspoň im chcem rozumieť. Nikto si nevie predstaviť bolesť matky zavraždeného dieťaťa, len ten, kto to prežil.

Pani Remiášová, pani Kušnírová a ďalšie mamičky s podobným údelom, ospravedlňujem sa vám za necitlivosť nás všetkých, ospravedlňujem sa vám za tých arogantných ľudí opantaných mocou, ktorí sa nedokážu stiahnuť z verejného života, aby aspoň trocha zmiernili vašu bolesť. Naopak, pretŕčajú sa na politických párty MDŽ s vypnutými hruďami. Ospravedlňujem sa vám za všetkých, ktorí s vami necítia a chodia svojich “vodcov” naďalej slepo podporovať na tieto plytké mítingy. Je mi to ľúto. Veľmi.