Načo je to všetko? Načo toľko úsilia a námahy? Všetko toto nás v konečnom dôsledku vyjde draho. Stojí to kopec prachov a výsledok je vo hviezdach. Má vôbec zmysel viesť túto vojnu? Nebolo by lepšie vykašľať sa na to?

Som netaktný, hnusný a bezcitný? Ako môžem takto hovoriť? Nie som bez citu! Len mi to voľajako nepasuje do kontextu týchto dní…

Bavíme sa o etickosti billboardov, o tom, ako ich vnímajú naše deti, rozoberáme všetko a všetkých, čo za tou kampaňou stoja. Podstata nám ale uniká. Ten strašný obrázok predovšetkým kričí. Nezabíjajme! Kričí to možno, na náš vkus, agresivne a nechutne, no aj takto asi treba. Áno treba. Nejde o to, či počet interrupcií klesá. Ide o to, že tu stále sú!

Držať palce záchrancom Siamských dvojčiat a hlavne dvojčatám samotným a zároveň schvaľovať interrupcie je schiza jak vyšitá!

Na tému tých dvojčiat sa istá pani vyjadrila – Prečo si to tá matka nedala zobrať, keď vedela, že čaká Siamské? Toto je podľa mňa citlivosť ala motorová píla.

Pred pôrodom možno zlikvidovať, no po ňom treba vyvinúť maximálne úsilie na záchranu. Aj takí sme. Kde je v tom logika? Človek ako človek! Či nie?!