Marek Šefčík

(foto: dodkadanova.sk)

Čítaj ďalej…

(zdroj: vtm.e15.cz)

Vzali sme sa. Rozhodli sme sa, že chceme dieťa. Večer, druhý deň po svadbe. Ráno veziem manželku do pôrodnice. A máme dieťa. Chlapčeka. Neviem, čo mám robiť. Stal som sa otcom odrazu. Síce som to chcel, ale nepočítal som s takými starosťami. Čítaj ďalej…

foto: ramverma.com/blog

V piatok večer sme boli na omši. Milka stále pracovala. Aj keď jej už vlastne začal voľný víkend a sedela so mnou v lavici, aj tak ešte mozog lozil kdesi po oddelení… Niečo jej napadlo. Čítaj ďalej…

(zdroj: wikipedia.org)

Môžem. Nemusím, ale ak chcem, môžem navštíviť kostol. Slobodne. Aj keď som učiteľ. Kedysi stáli pod Mariánskou horou v Levoči s notesom v ruke a zapisovali, kto z učiteľov, či ľudí na nejakých vyšších postoch, nejde proti ideológii komunistickej strany. Kto bol v notese, mal problém.

Čítaj ďalej…

(foto: www.teraz.sk)

Cez tú najsilnejšiu búrku minulú nedeľu som cestoval sám autom z Holíča do Senice. Ponáhľal som sa na šachový zápas. Ale musel som sa ponáhľať pomaly. A… priznávam, modlil som sa za volantom a prial som si iba jediné. Dôjsť do cieľa živý a zdravý. Silný dážď, prudký vietor. Stierače mali problém, v rozjazdených koľajách na asfalte sa držala voda a cítil som, že to auto reaguje zvláštne… Čítaj ďalej…

“Všetko je milosť, nič iné iba milosť a cez všetko sa dá premodliť.” Toto často opakoval svätý salezián don Ernest Macák. Je to nádherný výrok, ktorý on nielen vyslovil, ale aj žil. Čítaj ďalej…

michele scarponi so synmi giacomom a tommasom (zdroj: twiter michele scarponiho)

Letiaca stolnotenisová loptička narazila do vlaku. Čelná zrážka dopadla celkom dobre. Lokomotíva ju ani nezaregistrovala, no a loptička? Loptička sa odrazila vďaka svojej “dokonalej” pružnosti ale ani nevedno kam. A teraz asi odpočíva niekde povedľa koľajníc v tráve spokojná, schopná ďalej slúžiť svojmu účelu… Čítaj ďalej…

zahrada (zdroj: imavillagebicycle.com)

Ležal som na posteli. Slnko sa už už chcelo schovať za obzor. Za oknom som videl stromy, ako sa jemne kolíšu v rytmoch, ktoré im udáva vietor. Všade bolo ticho. V izbe som bol sám. Zrazu som zacítil vedľa hlavy tiché mihnutie. Pripadalo mi to, akoby mi na vankúš okolo ucha dopadlo ľahučké pierko. Natočil som pomaly hlavu oným smerom a zbadal som ju. Mala na sebe krásne šaty. Neviem povedať akej farby boli. Takú som ešte nikdy nevidel. Boli jemné, až sa zdalo, že keby som sa ich dotkol, tak sa rozpadnú. Miestami boli dokonca priesvitné. Čítaj ďalej…

Naježí perie, zväčší svoj objem, začne kričať, vyvoláva strach. Zlo vie byť nepríjemné, používa zbrane najhrubšieho kalibru. A vzoprieť sa mu? To nie je jednoduché. Postaviť sa na stranu pravdy a spravodlivosti chce často obrovskú guráž. Čítaj ďalej…

Odpusť… (foto: milka)

Kedysi malo väčšiu váhu. Dokonca sa stávalo, že nebolo treba žiadnej zmluvy, stačilo len “slovo chlapa”. To bolo viac ako zmluva. To slovo bolo ako skala. Spoločne so slovom šla automaticky do hry česť a charakter toho, čo slovo dal. Čítaj ďalej…