Marek Šefčík

Keď sa začínali 60-té roky minulého storočia a môj otec mal nejakých 10 možno 12 rokov, zavolal si ho k sebe jeho dedko. Rozhodol sa, že svojmu najstaršiemu vnukovi urobí radosť pekným darčekom. Lenže najskôr mu položil zaujímavú otázku. Otec nepochádzal z bohatej rodiny. Žili chudobne, na dedine. Jednoducho ani mu nenapadlo poprosiť si od rodičov povedzme bicykel, ktorý jeho kamaráti mali. Túžil tiež po niečom takom, aby sa im mohol vyrovnať a aby sa s nimi mohol bicyklovať… Dedova otázka znela: “Janíčku, co by ši chcel? Bicigeľ abo harmoniku?”

Čítaj ďalej…

Fanúšikovi fandiacemu našim hokejistom odľahlo. Po dramatickom víťazstve s Francúzskom si hokejisti po rokoch opäť vybojovali miestenku medzi osmičkou najlepších na Majstrovstvách sveta. Internet, televízne kanály a zajtra aj tlačené médiá budú informovať, chváliť, tešiť sa. Celý hokejový národ sa teší z úspechu, ktorý sa ešte môže dočkať nadstavby. Už vieme, že budeme mať súpera cvendžiaceho mena – Kanadu. Štvrtkové poludnie to bude na Slovensku “žiť”. Fandíme, myslíme na hokejistov, sme s nimi a budeme znova dúfať v “zlatý gól”…

Čítaj ďalej…

Mám rád šport. Zvlášť futbal. Veľmi rád si pozriem kvalitné futbalové zápasy. A kde inde ich hľadať, ak nie v Lige majstrov? Aj dnes som si pozrel odvetu semifinále tejto súťaže medzi FC Barcelona a FC Chelsea. Nejde teraz o výsledok. Podotýkam, že nie som fanúšikom ani jedného z týchto klubov. Mám ale ťažké srdce na komentátorov RTVS… Čítaj ďalej…

Zápasy Ligy majstrov, alebo aj iný kvalitný futbal si veľmi rád pozriem ja, ale aj môj syn Oliver, no tiež jeho dedo. Futbal priťahuje a fascinuje rôzne vekové kategórie. Je príťažlivý pre aktívnych i rekreačných futbalistov, ale aj pre chlapov s vypracovaným pivným svalom, nadžgávajúcich sa pečenou klobáskou s horčicou. Ak sledujete zábery povedzme z anglickej ligy, nie je výnimkou vidieť fandiť ani veselú dôchodkyňu so šálom svojho klubu na krku pokrikujúcu na hráčov, či rozhodcov…

Všetci dobre vieme, že futbal je na tej najvyššej úrovni obrovský biznis. Točia sa tam rozprávkové sumy až si myslíte, že toho a toho hráča kúpili aj so zlatými kopačkami a s trenírkami vykladanými z vonkajšej, ale i z vnútornej strany diamantami… Čítaj ďalej…

Špekulantstvo, nečestnosť, chamtivosť, zisk za každú cenu. Myslíme si, že politici sú skazení, ale teraz vôbec nechcem hovoriť o politikoch. Túto kastu si môžme pokojne škrtnúť. Nie sme o nič lepší. Máme to asi jednoducho v krvi. Aby som nechodil okolo horúcej kaše: Dnes odvolali basketbalového trénera preto, lebo chcel, aby výkon jeho družstva bol čo najlepší! Čítaj ďalej…

Dnes sa v mnohých mestách na našom Slovensku konajú protestné akcie. Zdvíha sa “hlas ulice” proti politikom, ktorí si po kúskoch rozoberajú našu krajinu. Im a gigafirmám patríme ako poddaní. A nepáči sa nám to. Predovšetkým sa prebúdza mládež a formuluje požiadavky, chce aby odstupili, aby sa všetko riadne prešetrilo, aby, aby, aby. Je toho viac. Že Dzurinda? Fico? Mikloš? Neviem, kto všetko a ako hlboko je namočený v tej opičej kauze. Jedno si však trúfam povedať na plnú hubu – tých goríl a goriliek tu behá po krajine obrovské množstvo. Ja som dnes zopár takých stretol… Čítaj ďalej…

Narodíte sa trebárs ako černoch, alebo Róm a máte o “zábavu” postarané. Ste síce človek, ale pre niekoho nie ste. Hitlerikovia tu stále pobehujú medzi nami. S radikálnymi a nebezpečnými názormi. Šport, zvlášť taký, akým je futbal, je fenoménom, ktorý priťahuje mladých ľudí. Áno, na tej najvyššej úrovni ide o megabiznis, ale aj tak je to príťažlivé divadlo kreativity, výkonov na hranici ľudských možností, emócií. No tiež férovosti, uznania kvalít súpera, podaní rúk. Príklad hodný nasledovania. Neľútostný súboj a po ňom kamarátske podanie rúk a úsmev. Čítaj ďalej…

Dnes má každý možnosť študovať. Stredné, či vysoké školy sa bijú o počty žiakov pretože sú financované štátom na hlavu. Je pritom jedno o akú hlavu ide. Strapatú, šikovnú, kučeravú, nie až takú šikovnú… Hlava ako hlava. To, že to až tak dobré nie je, tu ale teraz rozoberať nechcem. Kolegovia z učňovských škôl tvrdia, že ak na gymnáziách poklesla úroveň, tak u nich je to úplná katastrofa. Učiteľ sa stáva postupne prvkom, ktorý zabezpečuje viac poriadok v triede ako akýsi bachar v base, a ak sa mu to podarí, tak až potom sa snaží vychovávať a vzdelávať. Ale ani to nechcem teraz do hĺbky rozobrať. Minule som sa bavil s rozumnými dospelými ľuďmi, ktorí majú čo povedať k výchove a k vzdelávaniu, k formovaniu mládeže a zhodli sme sa na tom, že množstvo detí majú problém rodičia zvládať aj vďaka tomu, že deti všetko na čo pomyslia môžu mať a majú, že rodičia si idú za svojou kariérou (niekedy riešia existenčné problémy rodiny, čo je iný prípad), s deťmi sa takmer nerozprávajú a podobne. Čítaj ďalej…

Zajtra nejdeme do školy lebo je sviatok. A aký? Nevieme. Deň boja za slobodu a demokraciu.

Včera som sa takto zhováral so svojimi synmi. Sú tretiaci a, pochopiteľne, také veci im nič nehovoria. Nevedia aký je sviatok, nemajú vôbec predstavu o čo kráča. Ja som bol žiakom základnej školy, mali sme čiernobiely televízor a sledoval som spoločne s otcom čo sa vtedy v novembri v 89-tom dialo v našej krajine. Tiež som veľmi nerozumel a otec sa mi snažil čo to objasniť… Čítaj ďalej…

Minule mi Milka čítala nejaký príbeh z internetu. Neviem, či je pravdivý, alebo nie, ale to vôbec nie je podstatné. Odhaľuje totiž absurdnosť správania sa človeka v istých situáciách. V tom príbehu prišla mamička k lekárovi a žiadala ho o pomoc. Na rukách držala svoje dieťa. Maličkého človiečika. “Pán doktor, ja som znova tehotná, … je toho na mňa veľa, spravte s tým niečo!” Všetci vieme, o čom uvažovala. Aj doktor to vedel… Čítaj ďalej…