…bol, je a bude…
Mal svoju družinu. Viedol ich a oni mu verili. Žili ako im hovoril. Ukázal im cestu i cieľ. Dúfali, že ten vytúžený cieľ existuje. Chceli, aby to bolo tak, ako tvrdil.
Prišli ťažké časy. Nastali problémy. Nepriatelia ho chytili a zajali. Jeho priatelia sa zľakli. Čo teraz s nami bude? Niektorí začali o jeho slovách vážne pochybovať, iní sa utešovali a snažili sa držať toho, čo hovoril. Bol to fakt problém. Začali zrazu dokonca hľadať nové aliby pre svoje zvláštne správanie počas posledných pár rokov. Sú síce slabí na to, aby ho vytrhli z rúk nepriateľa, no on snáď už niečo vymyslí. Vždy sa vedel vynájsť. Nebolo situácie, v ktorej by trefne nezareagoval. Obháji sa. Je to predsa hlavička…
To nie! Je zle! Zvrtlo sa to prirýchlo. Chcú ho zabiť. Jeho priatelia nechápu. Nevedia, čo je vo veci. Ako reagovať? Čo teraz robiť? Ostáva len čakať. Do poslednej chvíle. Veď nádej zomiera posledná…
Oni ho fakt zabili! Nič sme nestihli spraviť a on, on je mŕtvy! Do kelu! A čo bude s nami? Čo s tým všetkým, čo nám nasľuboval? …a nesplnil. Ale je to možné? Takto nás podviesť. Kto by to bol o ňom povedal? Nečakal to nikto.
No nič. Čo už? Ideme ďalej… My žijeme a to je podstatné. Musíme sa z toho otriasť…
Čo sa deje? Čo nám chcete? Čo sme spravili? Kam nás vediete? Vezenie. Výsluch… Stačí, keď nám poviete, že nesúhlasite s tým, čo váš vodca hovoril. Povedzte, že klamal, že si vymýšľal, a že sa od všetkého, čo robil, dištancujete. Toto stačí a pustíme vás…
Nie! V žiadnom prípade to nespravíme! Môžete nám siahnuť aj na naše životy…
Dobre. Stalo sa. Pekne po jednom, postupne všetkých pobili a pritom si vraveli: Blázni! To bolo také ťažké povedať – nesúhlasime s ním? A mohli ísť domov a spokojne si žiť…
Je to príbeh so smutným koncom. Ale hlavne je to príbeh, ktorý sa takto nikdy nemohol stať. Človek má totiž silný, ba najsilnejší pud, pud sebazáchovy. Nie je teda mysliteľné, aby všetci priatelia spomínaného vodcu položili takto svorne svoje životy za nejakého pochybného človeka, ktorému naleteli a ten ich celý čas vodil za nos a klamal. Dokonca si myslím, že ani jeden z tej družiny by svoj život zaňho nedal.
Toto nápadne pripomína historický príbeh spred 2000 rokov. Ježiš a jeho apoštoli. Ale ubezpečujem vás, že to nebolo o nich. Tá story je o akomsi človeku a jeho kamarátoch, ktorí všetci nezmyselne pokapali. Medzi týmto príbehom a tým Ježišovým je obrovský rozdiel. Apoštoli najskôr tiež pochybovali, no potom už boli skalopevne presvedčení o jeho pravde. Čo ich presvedčilo? Musela to byť sila, keď potom všetci, až na Judáša, ktorý si vzal život ešte predtým a Jána, ktorý umrel prirodzenou smrťou, skonali za neho a na jeho slavu. Všetci hovorili o tom, že Krista po zmŕtvychvstaní videli. A viac už nebolo treba. Apoštoli svojimi životmi a krvavými odchodmi z tohto sveta potvrdili, že on bol Boh, a že existuje po smrti život. Večný život! Oplatí sa bojovať.
“Vďaka vám chlapci za tento dôkaz o ňom. Ani mne už viac netreba!”
