Lianka – usmiata je najkrajšia 🙂
moja Milka
|
Včera sme boli v Skalici. A bolelo, veľmi bolelo, ale potom aj pohladilo…
Lianka po zápale priedušiek bojuje so zápalom stredného ucha. Potvory dutiny v tej našej hlave. Sú vraj všetky poprepájané a zápal, sviňa jedna neučesaná, si po nich prechádza jak chce. A hoci sa u našej päťmesačnej dcérky nedá o dutinách ani hovoriť, ten zápal sa promenáduje aj v jej úzkych dutinkách. Už predtým jej dvakrát ušká prepichovali a to je že vraj ukrutná bolesť. Šak aj kričala ako nikdy predtým. Hovorí sa, že maličké deti si bolesť nepamätajú. Že na to zabudnú veľmi rýchlo a je dobre. No tu to asi nejako nefunguje, pretože naša Lianka dostáva vďaka týmto zážitkom alergiu na bieloplaštiarov. Plače, keď sa čo i len nad ňu nahnú… Čítaj ďalej…
Po týchto rečiach, nech teraz idú za ľuďmi a vysvetlia im, čo vlastne chcú… Keď budú hovoriť aj fialovomodročervené reči, budú určite klamať.
Mohlo sa to skončiť takou pusou, akú Slovensko ešte nevidelo. Skončilo sa to len fantasmagóriou z jednej či druhej strany, že pusu v priamom prenose môžme zažiť, ale… Brrr. Toto nie…
Dvaja lídri urobili zo svojich politických strán prostitútky. Ponúkajú sa svojmu najväčšiemu oponentovi. Fico ponúka červené telo svojej strany modrému telu najsilnejšej opozičnej. Chce ju bez hlavy. Dzurinda by si zasa rád poležal s červeným telom najsilnejšej koaličnej strany, ale bez jej hlavy. Fuj! Nechutné. Čítaj ďalej…
admin
weltraumsofa.de
|
Bolo pokušenie, že stovka už nebude. Ale, ak Boh dá, tak bude i stovka…
Pred týždňom, v piatok, som napísal a zverejnil svoj 98. článok na smeblogu. Keď som začínal blogovať spomínam si, že som bol upozornený, že treba písať pravdivo, úprimne,… a ešte treba dodržiavať nejaký kódex blogera, ktorý hovoril o slušnosti. Usmial som sa. Také podmienky? To nebudem mať problém splniť. A pustil som sa s chuťou do písania. Čas od času čosi napíšem a baví ma to. Dokonca som bol milo prekvapený z nemalej čítanosti a pozitívnych ohlasov na moje výtvory.
Nikdy som sa nebál prezentovať svoj názor aj v boľavých a rozdeľujúcich témach. Šiel som tak s kožou na trh a táto niekedy skutočne pod paľbou diskutérov horela. To mi vôbec neprekáža. Treba korektne diskutovať a argumentovať. Som za. Čítaj ďalej…
Aj ja neraz po nich bezcitne udieram…
www.ancientresource.com
|
Dnes si netrúfam prosiť… radšej chcem len nesmelo prejaviť vďačnosť.
Najskôr sa spoločne s rozjasaným davom teším z tvojej prítomnosti a vzápätí si pre moje konanie skôr prekážkou, snažím sa ťa vygumovať a spolu s tým istým davom krvilačne kričím – Ukrižuj ho!
Nedokážem sa zastať spravodlivosti a pravdy a podobne ako Pilát, aj ja si umývam ruky a hovorím – To predsa nie je moja vec. Čítaj ďalej…
šéfredaktor nechceného týždňa
www.strategie.sk
|
Časopis .týždeň dostal cez hubu! Majú čo chceli…
Ľudia z tohto časopisu sa nedostali cez volebnú noc k staronovému prezidentovi. Nechali ich predo dvermi. Priatelia z týždňa, ale pozrime sa na to takto… Čo ste tam chceli robiť? Viete a vedeli ste to aj predtým veľmi dobre, že k súdruhovi prezidentovi sa len tak hocijaký intelektuálny odpad nedostane. Jednoducho ste sa zaradili k ľuďom ako Milan Lasica, či Ľubomír Feldek. Z môjho pohľadu je to ale pre vás skôr vyznamenanie. Alebo ste chceli vôjsť a pridať sa k intelektuálnemu stropu Slovenska Aničke Belousovovej, Jankovi Slotovi, alebo ste sa chceli objať s prezidentom, ako to, ako sa na súdruhov patrí, urobili priemer Slovenskej republiky a predseda parlamentu? Čítaj ďalej…
vyzdvihovaná zelená odborníčka
aktualne.cz
|
Stalo sa vám, že ste počúvali niekoho, trebárs aj v televízii a zmocnil sa vás pocit takého zvláštneho strachu, či trápnosti? Keď ste sa cítili blbo za toho rečníka? Mne sa to stalo aj včera, keď sa jedna “dáma” nechala “vyzliecť”.
A zrazu tam sedela vyváľaná vo svojej vlastnej šťave falošnej odbornosti. Bol na ňu strašný a úbohý pohľad. V tej mazľavej šťave by sa možno aj utopila, keby ju nezachránil abstraktný, no v tom čase asi jej jediný priateľ, čas.
Bratom Čechom sa to vo vláde i v parlamente dostalo do rozkladu. A myslím, že politická úbohosť je aj v tom, že máloktorí z politikov skutočne používajú vlastný rozum. Majú tričko istej farby, naučia ich podobne zafarbené frázy, ktoré opakujú dookola. Bez ohľadu na to, či daným veciam rozumejú, alebo nie. Stačí, že v predvolebnom období zaujmú voličov (určite nie odbornosťou, inteligenciou, či vzdelaním) a potom sú už len figúrkou danej farby. Čítaj ďalej…
partia
www.prezident.sk
|
V ostatných dňoch sa cítim blbo. A nie je to tým, žeby som mal zápchu…
Sú ľudia, ktorí mávnu rukou a povedia, že ich politika nezaujíma. Je im dobre. Necítia zodpovednosť, netrápia sa budúcnosťou. Veď nejako to už len bude.
Možno som podľa niekoho precitlivelý blbec, ktorý si to veľmi všetko berie k srdcu, ale dá sa to povedať aj tak, že pri pohľade do minulosti a hlavne pri pohľade na moje deti sa cítim aj ja zodpovedný za to, čo bude. Odmietam sa správať egoisticky a nehľadieť do budúcna. Príkladom sú mi moji predkovia. Naši predkovia. Keby oni boli ľahostajní, tak sa dodnes dostaneme za hranice len so šťastím riskujúc svoj vlastný život. Ak by sa naši otcovia nepostavili na odpor, dodnes by bolo najviac rehoľníkov na meter štvorcový v žalároch. Ak by si aj Slováci nezastali pravdu a spravodlivosť, tak … tak by sa žiadne blogovanie nekonalo ani dnes. A desí ma, keď mladý človek, ktorý bol v Anglicku, v Írsku, v Holandsku povie, že ho tá politika nezaujíma. Sedel by dodnes doma na riti a vedel by, že ak chce byť niekedy učiteľom, tak s praktizujúcou vierou sa môže rozlúčiť…, ak by boli oni takí, ako on. Čítaj ďalej…
www.sme.sk
|
Sympatický volič Smeru a Ivana Gašparoviča so smútkom v hlase hovorí – už ich voliť nebudem…
Ale prečo? Zmenili sa títo “sympaťáci”? Nie. Určite sa nezmenili. Sú takí istí. Ale ublížili. Nedemokratické praktiky vyvlastnenia pocítil na vlastnej koži ich volič. Bolí ho to. Cítiť, že je sklamaný… Čítaj ďalej…
